Na začiatok musím povedať, že sa mi kniha veľmi páčila, pretože som si z nej veľa odniesol. Zmenila mi pohľad na svet – prinútila ma zamyslieť sa, či je všetko, čo robím, naozaj také dôležité, ako si myslím.
Na začiatku knihy je spomenuté, že hlavnej postave (Meursaultovi) zomrela mama. Nevedel presne kedy a ani ho to nijako emocionálne nezasiahlo – bol pokojný, akoby sa nič nestalo. Pokračoval v živote, akoby sa nič nezmenilo, a žil obyčajný, fádny život. Neskôr spoznal ženu, ktorá mu čiastočne zmenila pohľad na svet. Stala sa jeho priateľkou, trávili spolu čas, chodili von, skúšali nové veci ako podniky a žili život ako pár. Meursault však necítil silnú lásku, pretože mal špecifický, chladný pohľad na svet.
Po čase išli na dovolenku, kde Meursault bez zjavného motívu zastrelil Araba. Vystrelil do neho päť rán z revolvera a ako dôvod uviedol slnko a neznesiteľné teplo. Po incidente ho zatkla polícia a nasledoval súd. Jeho známi tvrdili, že môže byť psychopat, pretože pri pohrebe svojej matky neprejavoval žiadne emócie. Sudca mu nakoniec udelil trest smrti.
Vo väzení si Meursault uvedomil, že mu chýba sloboda aj jeho priateľka. Začal pociťovať emócie, ktoré predtým nepoznal – smútok, zúfalstvo, osamelosť. Napriek tomu trest prijal a uvedomoval si, čo urobil. Jeho priateľka ho chodila navštevovať do väzenia. Autor ukončil príbeh ešte pred jeho smrťou, takže presne nevieme, kedy zomrel, no očakávalo sa, že bude popravený gilotínou.