Petríkovi sa zapáčilo jedno dievča menom Lenka. Včera zvíťazila na recitačnej súťaži na prvom mieste.
Keď chcel ísť za ňou aby jej poblahoželať k víťazstvu . Keď sa z niekadiaľ vynoril spolužiak Samo, ktorého neznášal viac než veľkú prestávku. No totiž ju kvôli Lenke ktorú tak veľmi mál rád . Keď okolo Sama išiel Petrík, tak mu Samo povedal ,, Petrík – Svetrík “ aj keď mal priezvisko Slanina. Petrík sa nedal a povedal mu ,, Samo – Sumo “ ! Klbčili sa hlava -nehlava, až kým nezasiahla a nerozdelila ich pani učiteľka. Keď ich konečne rozdelila, povedala im ,, Do riaditeľne obi dvaja!“ Išli po celej chodbe a Petrík bol zahanbený pred Lenkou. Samo si s toho nerobil nič . Keď prišli do riaditeľne tak pán riaditeľ vyzeral celkom milo. Pani učiteľke povedal, že môže ísť von z riaditeľne. Ako sa rozprával s chlapcami tak nadišiel trest . Nebola to poznámka ani pokarhanie ale výnimočný trest . Spýtal sa Petríka či bol v tom lese za jeho domom. ,,Jasné že som bol v ňom je to za naším domom,“ povedal Petrík . ,,A ty Samo? Bol si v tom lese ?“ ,, Nikdy som v ňom nebol!“ povedal Samo. ??Ja ho ani nepotrebujem vidieť, lebo si ho môžem pozrieť a nájsť zaujímavosti na internete!“ Tak im pán riaditeľ trest napísať zaujímavosti a poprosil fotky z toho lesa. ??Tak choďte do triedy, lebo sa na vás bude pani učiteľka hnevať , a nezabudnite ten trest splniť . Dobre?“ ,, Dobre“, povedali obidvaja. Keď išli domou tak si
Petrík pomyslel čo mu na ten trest povedia rodičia . Na druhý deň po škole sa vybrali na prvú výpravu . Na tretí deň išli na druhú výpravu a po výprave ho Petrík pozve na obed k ním domov .
Potom pokračovali vo výpravách . Potom už konečne dokončili projekt a dali ho riaditeľovi. Keď ten projekt videl pán riaditeľ poslal ich po žiacke knižky a napísal im pochvalu. A tak sa stali z tých najhorších kamarátov tí najlepší ako je napríklad Samo a Petrík.
