Prudko ma strhlo zo spánku, keď som na hrudi pocítila nejakú váhu. V panike som rýchlo otvorila oči, keď som pred sebou uvidela svojho psa Bobiho, ako sa nadšene na mňa pozerá. S jazykom vyplazeným až po zem, s chvostom vrtiacim ako vrtuľník, čaká, kým sa konečne zobudím. ,,Dobre, dobre, idem“, pomaly sa zdvihnem a natiahnem sa ku zipsu stanu, aby som ho mohla otvoriť. Vykuknem von cez malý otvor. Vonku je príjemne, lúče slnka padajú dolu cez lístie stromov, čvirikanie vtákov a neďaleký žblnkot vody v rieke, ktorý je dobre počuť, je veľkým znakom, ako rýchlo prišla jar.
Rýchlo pozriem doprava, doľava a vystúpim zo stanu, Bobi je hneď za mnou a rýchlo beží označkovať najbližší strom. Poskladám stan a spací vak a všetko položím do kufra v aute. Z chladničky vyberám poslednú konzervu a založím oheň. Sadnem si na zem a púšťam sa do raňajok. Zvyšok konzervy dávam Bobimu vylízať a oheň zhasínam. V rieke si ešte dočerpám vodu, veci vložím do auta a sadám za volant. Bobi vyskočí na sedadlo vedľa mňa a oprie sa o ruku. Štartujem auto a vyrážame.
Prichádzame do mesta a auto spomalím. Opatrne ideme po uliciach, ale kde nič, tu nič. Všade je neporiadok, domy zničené, telá na sebe ležia po okrajoch ulíc. Ideme pomaly, ked zrazu na cestu vybehne starší muž. ,,Haló, pomôžte mi, prosím !“, kývajúc na nás, s druhou rukou pridržiavajúcou si bok. Chviľu rozmýšľam, čo urobiť, keď zrazu v spätnom zrkadle zbadám muža s pištolou. Okamžite schytím volant a dupnem na plyn. Bobi si sadne dole na zem pod sedadlo. Ani nestihnem vyjsť z ulice a počujem prasknúť pneumatiku a vrazíme do supermarketu. ,,Poď, Bobinko, poď !“, rýchlo otvorím dvere auta a zlezieme dole na zem. Ticho kľačime pri aute, keď Bobi nastraší uši a ani sa nestihnem otočiť, keď ma zratu schamtnú nejaké ruky a hodia o zem. Bobimu sa naježí srsť a zaútočí na mojho utočníka. Rýchlo sa odtiahnem, zhrabem jeho pištoľ a strelím do ďaľšieho. Ten padne a postupne jeden za druhým padajú ako domino. Zrazu sa ozve plač. Otočím sa a vídim ako Bobi leží na zemi a nad ním stojí obor. Nabije si zbraň, no vtedy mu strelím rovno do hlavy. Padne a pokľaknem si k Bobbimu. Rýchlo si ho prejdem očami. Dych sa mi vyrazí, keď zbadám krv na jeho labke. Rýchlo mu ju obviažem no ten sa na mňa nadšene díva. ,, Počkaj, hneď som naspäť. Poviem a vídem z obchodu. Oproti zbadám jeep. Vratím sa do obchodu a z auta prenesiem všetky veci do druhého. Bobi sa postaví a pomalíčky sa tacká ku mne. Zdvihnem ho a odnesiem do jeepu. Ten mi zato šťastne oblíže tvár a oprie sa o moju ruku. Zapnem motor a vyrážame na cestu …