Táto kniha z hľadiska literárneho druhu je epika, žáner je román a forma rozprávania je priamy rozprávač.
Anna Franková svoj denník písala v úkryte vo firme jej otca v Amsterdame, kde sa skrývali pred nacistami, pretože boli Židia. Písanie denníka zohráva dôležitú úlohu v živote Anny Frankovej. Dokáže sa v ňom premietnuť svoje emócie a pocity, ktoré by len tak niekomu nepovedala. Taktiež v ňom zachytáva každodenný život a dôležité momenty, ktoré sa odohrali počas jej schovávania.
Anna Franková je trinásťročné dievča, ktoré sa dá opísať ako inteligentné, citlivé a vnímavé.
Rodina Frankovcov pôvodne pochádza z Nemecka a sú Židia. Otec Anny Frankovej Otto Frank prevádzkoval vo Frankfurte rodinnú banku. Keď ale k moci nastúpil Hitler a vydal protižidovské zákony, tak Frankovci utiekli do Holandska do Amsterdamu. V Amsterdame si Otto Frank otvoril podnik s džemom. Keď ale Nemci vpadli do Holandska, museli sa ukryť v tajnej miestnosti za knižnicou. Počas pobytu v úkryte sa Anne Frankovej mení osobnosť, začína byť viac citlivá a viac úzkostlivá. V úkryte však nebola sama. Spolu s ňou tam boli aj, prirodzene, jej rodičia Otto a Edith, sestra Margot, neskôr sa k nim pridala rodina Van Daanovcov a ešte neskôr starý zubár Albert Dussel. S otcom má Anna výrazne lepší vzťah, než s mamou. S Van Daanovcami má vcelku komplikovaný vzťah, ale ku koncu príbehu sa zamiluje do ich syna Petra. So zubárom Albertom Dusselom mala Anna napätý a konfliktný vzťah, lebo žili v jednej izbe a mali úplne rozdielne povahy a rozdielne vnímanie vecí.
Hlavné témy denníka sú dospievanie, ukrývanie sa a medziľudské vzťahy a konflikty. Anna je akurát vo veku, kedy začína veci inak vnímať a prechádza zmenami. Tiež sa musí ukrývať pred Nemcami v stiesnenom priestore s mnohými ďalšími ľuďmi. A nie s každým človekom má dobrý vzťah, preto často dochádza ku konfliktom a hádkam.
Anna často počúvala rádio, aby mala prehľad, ako sa vyvíja vojna. Vnímala ju veľmi negatívne – veď preto sa skrývala.
Moment, ktorý na mňa pôsobí najsilnejšie, je asi keď Anna 15. júla 1944, pár dní pred zatknutím, napísala túto vetu: „Je to skutočne zázrak, že som sa nevzdala všetkých svojich nádejí, pretože sa zdajú byť absurdné a neuskutočniteľné. Napriek všetkému sa ich však držím, pretože stále verím, že ľudia sú v hĺbke srdca skutočne dobrí.“
Podľa môjho názoru má určite zmysel písať o svojich myšlienkach. Možno sa raz tie myšlienky stanú slávnymi a pomôžu budúcim generáciám.
Toto dielo má význam pre dnešných čitateľov hlavne v tom, že ukazuje na hrôzy druhej svetovej vojny pohľadom schovávajúceho sa trinásťročného dospievajúceho dievčaťa. Ponúka nám autentickú, osobnú a emotívnu skúsenosť Anny, schovávajúcej sa tichučko skoro tri roky v tesnom priestore, kde každé silnejšie zatvorenie dverí môže znamenať deportovanie do koncentračného tábora.
