Ide o epické dielo písané ako denník ale vyzerá to ako autobiografia.
Denník začala písať počas druhej svetovej vojny. Keď sa spolu s rodinou skrývala pred nacistami v Amsterdame.
Písanie denníka jej pomáhalo emočne vyrovnať sa so strachom a samotou. Bola to pre ňu forma ukludnenia sa.
Rodina sa musela skrývať, pretože boli Židia a hrozilo im zatknutie a deportácia do koncentračného tábora.
Bola inteligentná, citlivá, úprimná, vnímavá, mala silný vnútorný svet a túžila po slobode.
Počas pobytu v úkryte dozrievala mentálne a menila sa z dieťaťa na mladú ženu. Začala viac premýšľať o sebe, živote a vzťahoch.
Vzťahy boli napäté kvôli stresu a stiesneným podmienkam, no časom sa niektoré prehlbovali napr. s Petrom, s matkou mala komplikovaný vzťah.
Opakujú sa témy strachu, vojny, nádeje, dospievania, slobody o zistovani a poznávaní sameho seba a medziľudských vzťahoch.
Vojnu vnímala veľmi citlivo, uvedomovala si jej krutosť, bála sa odhalenia a neustále nebezpečenstvo tam bolo stále no napriek tomu si zachovávala nádej.
Silno pôsobia najmä momenty strachu, hádok, túžby po slobode a jej úprimné myšlienky o živote a ľuďoch.
Aj v extrémnych podmienkach môže človek zostať morálne správny, aj keď to môže byť veľmi ťažké. Anna si zachovávala ľudskosť, nádej a vieru v dobro.
Keď sa človek s kým porozprávať tak vyjadrut svoje myšlienky na papier môže veľmi pomôcť.
Dielo má význam aj dnes, pretože pripomína hrôzy vojny, varuje pred nenávisťou a učí tolerancii a ľudskosti.