Tento celosvetovo známy denník ma zaujal hneď od prvej strany. Je o
dospievajúcom židovskom dievčati, ktoré sa v malom úkryte schováva pred
Druhou svetovou vojnou. V tomto úkryte sa skrývala skoro dva roky a celý ten
čas si svoje pocity a zážitky zapisovala do svojho denníka, kde sa so všetkým
zdôverovala svojej imaginárnej kamarátke Kitty.
S väčšinou ľudí si však v tomto úkryte nerozumie a často sa aj v úkryte
plnom schovávajúcich sa ľudí cíti osamelá. Nerozumie si tam skoro s nikým a
myslím si, že byť zavretá v amsterdamskom dome so samými otravnými ľuďmi
niekedy môže byť aj na nevydržanie. V denníku popisuje svoju dennú rodinu,
píše niekedy aj dosť nepekné veci o svojich spolubývajúcich, čo ma vždy veľmi
baví, keďže ich hocikedy porovnáva k zvieratám a iným hánlivým veciam.
Keď sa nad tým ale zamyslím lepšie, celá pointa tohto denníka je veľmi
smutná. Čítateľa to donúti sa zamyslieť nad tým, čo by sa naozaj dialo, keby
prepukla podobná vojna. V denníku je často popísaná politická aj vojnová
situácia a v niektorých úsekoch knižky je cítiť Annin strach o jej budúcnosť.
Tesne pred vojnou ju totiž niekto vyzradí a odvedú ich do koncentračných
táborov, kde veľmi tesne pred koncom vojny umrie na týfus.
Zároveň je zaujímavé čítať o takej skúsenosti z naozajstného zážitku,
keďže dnes to už nikoho tak netrápi. Táto vojna sa predsa len stala pred zhruba
osemdesiatimi rokmi, a všetci to už vnímajú veľmi vzdialene. Keď som to ale
čítala, uvedomila som si, aké hrôzostrašné obdobie to muselo byť a aká som
šťastná, že si o tom môžem čítať zo svojho bezpečného domova a iba si takéto
veci predstavovať.
Kniha ako taká sa mi veľmi páčila, odporúčam každému, kto by sa o
tomot období chcel dozvedieť viac alebo si iba čítať o Anniných zážitkoch a
nezhodách s ďalšími tromi dvomi rodinami, ktoré tam s ňou bývali.
