Len trinásťročná Anna Franková sa so svojou rodinou počas druhej svetovej vojny ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. S rodinou sa ukrývali dva roky. Anna si zapisovala udalosti od 12. júla 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenávala si všetko, čo sa okolo nej dialo a aj jednotlivé dni v úkryte. V denníku zachytávala veselé ale aj smutné udalosti. V úkryte žije so svojou sestrou Margot, rodičmi, rodinou Van Daanových a pánom Dusselom. Anna zaznamenáva svoje pocity, obavy, nádeje a sny, pričom sa snaží zachovať duševnú stabilitu a optimizmus v neľahkých podmienkach. V priebehu jej písania sa stretávame aj so všetkými členmi, ktorí musia zvládať obmedzený prístup k jedlu, obavy o odhalenie skrývania a čoraz väčšie napätie medzi ľuďmi. Napriek ťažkostiam Anna nikdy nestráca nádej a dôveru v lepšiu budúcnosť. Jej sila a viera v ľudskú dobrotu sú stále prítomné v jej záznamoch. Bohužiaľ skrývanie sa končí tragicky, keď jej rodina a ich spolubývajúci sú odhalení a odoslaní do koncentračného tábora. Anna zomiera v koncentračnom tábore v roku 1945, len krátko pred koncom vojny. Z koncentračného tábora sa z ukrývaných vrátil len Otto Frank, Annin otec. Ten neskôr jej zápisky zozbieral a zaslúžil sa o knižné vydanie.
Táto kniha patrí k jedným z najsmutnejších, čo som čítala. Slová Anny, ktorá žila hlavne z nádeje, že niekedy bude ešte žiť normálne sú nesmierne silné. Po prečítaní diela si človek uvedomí, že aké šťastie má teraz a ja osobne si neviem a ani nechcem predstaviť, aké to muselo pre nich všetkých byť. Kniha vhodná skôr pre čitateľov, ktorí sú zvyknutí čítať práve tento typ žánru.