Nemám rád denníky. Nikdy som si nepísal nijaký, a jediný denník, ktorý som čítal bol denník odvážneho bojka, ktorý som čítal, keď som mal sedem rokov. A denník Anny Frankovej bol na tom podobne. Začiatok bol taký, aký som aj čakal. Anna dostala na trináste narodeniny kvety, 2,5-guldenovú bankovku a denník, ktorý si 12.6,1942 začala písať. Hneď na to písala o kamarátkach a spolužiakoch, kde chodí do školy a históriu, napr. ako v 1933 odišli otec s mamou z tretej Ríše do Holandska, a ako o pár mesiacov išli aj Anna so sestrou Margot. O pár dní neskôr sa zaľúbila do chalana s menom Hello, no 8. júla sa išla celá Annina rodina ukryť na povalu firmy, kde pracoval Annin otec. Teda až potom, čo jej otca predvolala SS, no v ten istý deň sa vrátil domov živý a zdravý. Išli do budovy firmy za lejaku vo viacerých vrstvách oblečenia, v lejaku a počas leta, čiže za vysokých teplôt. Deň na to sa na povale makalo. Neskôr si začala všímať Anna, že rodičia sa k sestre Margot správajú lepšie než k nej. 13. júla 1942 sa k Frankovom prisťahovali manželia van Daanovci so synom Petrom. Neskôr som sa dozvedel, že pani Van Daanová sa často a s každým háda. Potom klasicky opisovala každých pár dní, kto sa pohádal, alebo ako sa v tej skrýši žije. Ďalšia významná udalosť bola 17. Novembra 1942, kedy prišiel do úkrytu ôsmy a posledný člen skupiny Dussel, s ktorým by sa Anna ale veľmi hádala. Neznášala, ako si vyznačoval veci a nútil všetkých to dodržiavať a jeho arogantnosť, napr. ako Anna žiadala, či by v niektoré dni neprepustil poobede pracovný stôl na dve hodiny, a on odmietol s argumentom, že jeho práca je dôležitejšia než Annina a že ona už má čas vyhradený na pracovný stôl doobeda. Celkovo ho ale považovala za milého pána. Celkovo sa potom ale iba opisovalo. Chápem, že denníku mohla vypísať svoje srdce, ale cítil som, že sa udalosti len opakovali. Stále bolo niečo typu: „Pani Van Daanová sa zase so mnou pohádala“. Postupe sa ale stali nejaké zaujímavejšie veci, napr. výpady elektriny, vzdušné nálety Spojeneckých síl alebo vykradnutia. Ako sa ceny potravín časom zvyšovali a množstvo potravinových lístkov sa znižoval, Anne a spol. sa znižoval výber a zásoby potrieb. A ešte boli chudobnejšími a chudobnejšími. V roku 1944 sa zamilovala Anna do Petra Van Daana. Kvôli tomu sa s rodičmi pohádala, ale neskôr spravila s otcom kompromis, že sa môže rozprávať s Petrom. V ten istý rok sa začala rozprávať s rodičmi o pohlavných orgánoch. Od týchto zápisov okolo mája 1944 sa po posledný zápis, okrem nadšenia z invázie Francúzska a dúfania v oslobodenie nič nestalo. Nakoniec 4. Augusta 1944 zatkli všetkých skrývajúcich sa do koncentračných táborov, v ktorých zomreli všetci až na Anninho otca Otta, ktorý si dal záležať na rozširovaní Anninho denníka po celom svete a jeho posolstva.
Keď sa pozriem na opis denníka, a ako trpeli v skrýši, až teraz si uvedomujem, ako dobre sa máme my. Nie sme prenasledovaní nikým, nebojujem o svoje prežitie, jedla a pitia máme dostatok a výber máme veľký. Určite by som nechcel byť na tom, ako boli židia počas 2. svetovej vojny, a dúfam, že si tým ani nebudeme musieť prejsť.
