Denník Anny Frankovej je silné a dojímavé svedectvo o živote počas II. svetovej vojny z pohľadu tínedžerky, ktorá sa skrýva so svojou rodinou pred nacistami. Anna si píše denník, kde opisuje nielen každodenné obavy, ale aj svoje myšlienky, túžby a sny.
Skrývajú sa v zadnej časti budovy spolu s ďalšími ľuďmi, žijú v strachu, v stiesnených podmienkach a s veľmi obmedzenými možnosťami. Napriek tomu sa Anna snaží byť pozitívna, píše o láske, o svojom vzťahu k rodičom a o vlastnom vnútornom raste.
Na mňa kniha pôsobila veľmi silno. Čítal som ju pomaly, pretože som cítil, že každé slovo je skutočné. Najviac ma zasiahlo, že aj keď bola v hroznej situácii, Anna si zachovala nádej a dôstojnosť.
Kniha sa mi páčila nielen kvôli obsahu, ale aj preto, že mi ukázala pohľad na vojnu nie ako z učebnice dejepisu, ale cez konkrétny a ľudský príbeh. Myslím si, že by si ju mal prečítať každý, aby nezabudol, čo sa môže stať, keď sa ľudia nenávidia.