Knihu Denník Anny Frankovej som si vybral pretože som sa už dávnejšie zaujímal o obdobie druhej svetovej vojny a najmä o to ako vojnu prežívali obyčajní ľudia ktorých mená nepoznáme z učebníc dejepisu. Hoci som o Anne Frankovej počul už skôr nikdy som si jej denník neprečítal celý. Vedel som že ide o autentický zápis mladej židovskej dievčiny ktorá sa počas vojny skrývala so svojou rodinou no netušil som aký silný dojem vo mne táto kniha zanechá.
Čítanie denníka mi prinieslo hlboký emocionálny zážitok. Počas čítania som sa často cítil akoby som sa ocitol priamo v zadnom trakte amsterdamského domu kde sa Anna spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi ukrývala pred nacistami. Jej zápisky nie sú len historickým dokumentom sú dôkazom obrovskej sily ducha nádeje a túžby po živote v čase keď celý svet okolo nej smeroval k deštrukcii. Veľmi ma zasiahlo ako zrelo dokázala písať o svojich pocitoch vnútorných bojoch vzťahoch v úkryte aj o svojich snoch a túžbach. Pritom si treba uvedomiť že bola len tínedžerka približne v mojom veku.
Obsah knihy je formou denníka ktorý si Anna začala písať ako trinásťročná. Jej zápisky začínajú v roku 1942 keď sa rodina Frankovcov rozhodne ukryť pred prenasledovaním. Spolu s nimi sa v tajnom priestore ktorý nazývajú zadný trakt ukrývajú aj ďalší ľudia čím vzniká napäté a náročné prostredie. Anna píše o každodenných problémoch v úkryte o strachu z objavenia o obmedzených zásobách jedla ale aj o tom ako sa jej mení pohľad na svet a na samú seba. V denníku sa postupne vyvíja z naivného dievčaťa na premýšľajúcu mladú ženu. Dotýka sa aj filozofických otázok spoločnosti nespravodlivosti a ľudskosti.
Najdojímavejšie na celej knihe je fakt že končí náhle nie preto že by Anna uzavrela svoj denník ale preto že všetci ukrývajúci boli v auguste 1944 zatknutí. Anna napokon zomrela v koncentračnom tábore Bergen Belsen. Z celého úkrytu prežil len jej otec Otto Frank ktorý neskôr denník vydal.
Táto kniha ma obohatila nielen po historickej stránke ale aj ako čitateľa a človeka. Uvedomil som si aké vzácne sú veci ktoré dnes považujeme za samozrejmé sloboda bezpečie jedlo možnosť chodiť do školy. Denník Anny Frankovej mi zároveň pripomenul že aj v najtemnejších časoch existuje nádej humor a ľudskosť. Odporúčam ju každému kto chce vidieť druhú svetovú vojnu z pohľadu obyčajného no mimoriadne vnímavého dievčaťa.