Túto knihu som si vybrala preto, lebo som sa chcela dozvedieť viac o druhej svetovej vojne, no netušila som, že si nájdem novú knižnú kamarátku.
Anna Franková ma naučila, že dokážeme nájsť nádej, vďačnosť a šťastie aj v tých najťažších situáciách nášho života a je dôkazom nevinnosti obetí, ktoré stratili a stále strácajú životy pri často bezvýznamných a krutých vojnách.
Anna je židovka v rokoch vojny a keď jej sestru povolajú do pracovného tábora, rodina sa musí ukryť.
Napriek všetkému je Anna dievča ako každé iné, ktoré sa snaží naplniť svoju mladosť a aj keď v úkryte, stretáva sa s problémami dospievania a často býva neporozumená svojou rodinou a ľuďmi, ktorí sa ukrývali spolu s ňou.
Aj preto píše svojej imaginárnej priateľke Kitty, po ktorej vždy túžila. Všetky záznamy v denníku sú venované Kitty.
Keď som čítala Denník Anny Frankovej, mala som pocit, akoby som bola Kitty, akoby som ja bola Anina najlepšia kamarátka, ktorá znáša Annine ťarchy a radosti.
Napriek tomu, že Anna nebola porozumená a aj keď ju obklopovala krutosť vojny, stále verila, že ľudia sú od srdca dobrí.
Anna píše Kitty dovtedy, dokiaľ niekto, nevie sa kto, úkryt neprezradí a Annu nepresunú do koncentračného tábora. Tam Anna umiera na týfus.
Nikto z úkrytu, okrem Anninho otca neprežil. Annin otec neskôr vydal denník svojej dcéry Anny Frankovej.