Anna sa narodila v nemeckej židovskej rodine ako druhá dcéra Otta Franka a Edith Frank. Vyrastala so svojou o tri roky staršou sestrou Margot. Keď sa Hitler v Nemecku dostal k moci, Frankovci sa prestali cítiť v Nemecku bezpečne. Celá rodina sa rozhodla v roku 1933 presťahovať do Amsterdamu v Holandsku.
Na svoje trináste narodeniny 12. júna 1942 dostala Anna zošit zviazaný červeno-bielou kockovanou látkou a s malým zámkom na prednej strane. Rozhodla sa, že ho použije ako denník, a začala doň takmer okamžite písať. Vo svojom zázname z 20. júna 1942 uvádza zoznam mnohých obmedzení uvalených na životy holandského židovského obyvateľstva. Otto a Edith Frankovci plánovali, že sa s deťmi skryjú v nepoužívaných priestoroch firemného skladu. V meste sa rozšírila fáma, že utiekli do Švajčiarska. Anna s rodinou sa v kryte nakoniec ukrývali celých 761 dní, kým ich 4. 8. 1944 neobjavila polícia. Po odhalení úkrytu, boli všetci obyvatelia zatknutí a odvedení do koncentračného tábora. Bohužiaľ, podmienky v Bergen – Belsene boli extrémne kruté. Anna a Margot zomreli na týfus vo februári alebo marci 1945, len niekoľko týždňov pred oslobodením tábora. Otto Frank bol jediný z rodiny, kto prežil vojnu. Po návrate do Amsterdamu našiel Annin denník, ktorý neskôr publikoval.
Knižku som si vybrala, pretože hlavná hrdinka je v mojom veku a je pre mňa inšpiráciou, ako dokázala bojovať v ťažkých životných situáciách.
