Na svoje trináste narodeniny dostáva Anna denník. Píše o vojne, ktorá ju núti schovať sa. Opisuje život ukrytá pred svetom, no pritom všetkým tak známa. Nechá nás vstúpiť do malého priestoru s množstvom ľudí, čo sa boja. A potom dovolí spoznať seba, všetkých okolo, to stiesnené prežívanie, ktoré slabších väčšmi oslabuje. Príbeh Anny je smutný, ale jej autentickosť je čitateľná, že človek jednoducho túži vedieť viac. Jej výpoveď je rozprávaním pre nás všetkých, poučením. Lebo ak bude jestvovať dievčatko, ktoré rado píše, ak bude mať túžbu obetovať sa pre iných, v očiach vášeň a predovšetkým chcieť žiť, tak ju potom musíme nechať.