Denník odvážneho bojka: Dlhá cesta
Jeff Kinney
Príbeh sa začal tým, že sa rodina Heffleyovcov rozhodla, že nechcú celé prázdniny trčať doma, a že pôjdu na výlet. Mali ale príliš veľa batožiny a preto museli použiť starý čln ako príves na batožinu. Mama chcela využiť cestu autom na trávenie času s rodinou a tak začali hrať spoločenské hry. Onedlho sa zastavili v moteli kde prenocovali. Na ďalší deň sa vybrali na jarmok. Na jarmoku sa najmladší brat Manny zapojil do súťaže o hádaní váhy prasaťa v ktorej vyhral. Organizátori súťaže im oznámili, že vyhrali malé prasiatko. Mama najprv odmietala prasiatko prijať lenže ľudia okolo sa začali tváriť urazene a nedali sa odmietnuť, tak sa rozhodla, že ho vezmú a vypadnú odtiaľ. Večer si našli hotel, kde by mohli prespať a prasiatko prepašovali v mini chladničke. No prasiatko robilo príliš veľký neporiadok a preto ho zavreli do kúpeľne. Lenže prasiatko si našlo cestu von a nejakým záhadným spôsobom otvorilo minibar kde všetko zjedlo. Tatko musel teda zaplatiť za škody a aj pokutu za to, že prepašovali do hotela prasa. Vydali sa ďalej na cestu kde navštívili rôzne zastávky ako najväčší pukanec na svete a sochy všetkých amerických prezidentov vyrobených z masla. Počas cesty musel tatko vybaviť dôležitý telefonát z práce, no najstarší brat Rodrick začal hlasno žúvať žuvačku, čo ho vyrušovalo. Mama sa ho snažila na to upozorniť tým, že začala lúskať, čo ale bolo ešte hlasnejšie a tak mu povedala nech tú žuvačku vyhodí. Otvorila strešné okno no do auta vrazil prúd vzduchu a zrazu hučali ako lietadlo. Mama teda rýchlo zavrela okno no pred tým stihol ešte Rodrick vyhodiť tú žuvačku ktorá sa zasekla v mechanizme na zatváranie okna. Zrazu prasiatko vyskočilo z minichladničky a začalo vystrájať. Tatko teda zaparkoval pri najbližšej minizoo kde sa prasiatka zbavili. Nakoniec sa rozhodli, že sa po tom všetkom radšej vrátia domov.
Kniha sa mi páčila, lebo v nej rodina Heffleyovcov prežívala rôzne zážitky a prekážky na cestách. Boli to príbehy zábavné, tragické a poučné zároveň. Bavilo ma to, pretože hlavný hrdinovia boli približne v mojom veku a predstavoval som si, ako by som v podobných situáciách reagoval ja. Často som s nimi prežíval ich zábavné príbehy. Knihu mám už od detstva a prečítal som ju veľa krát. Určite zostane v mojej knižnici aj do budúcna.