Túto knihu som si vybral preto lebo ma fascinovala už prvými dojmami keď som ju začal čítať.
Talentovaný futbalista Kim chodí do šiestej triedy základnej školy a býva vo štvrti Torshov v Osle. Krátko po tom, čo pre vážne zranenie kolena musel zavesiť futbal na klinec, založil so svojimi tromi kamarátmi detektívny klub. Pravidelne sa stretávajú v ústredni na povale a komunikujú cez dvor vysielačkami, keď vtom zrazu pred nimi stojí prvá skutočná záhada! Mama ich kamaráta bola obvinená z krádeže náhrdelníka a chcú ju zavrieť do vezenia. Pre lebo keď chodí upratovať byt pani Abrahamsenovéj tak bola podozrivá číslo jeden aj v ten deň tam práve bola upratovať a stalo sa to tesne po tom ako odišla. A v tom nás napadlo že to prešetrime u pani Abrahamsenovéj ale ako sa ku nej do bytu dostaneme a v tom Párok zahlásil že budeme predávať staré žreby ktoré ma otec odložene aj viem kde. Keď sme sa dostali ku jej bytu mali sme obaja stiahnutý žalúdok keď Párok zazvonil otvorila nám pani Abrahamsenová spýtala sa že čo potrebujeme mi že predávame lístky na predstavenie v skole. Po par zákerných otázkach nás pustila ďalej a opýtal sa že koľko stoji jeden lístok Párok odpovedal že 10 korún tak povedala že si zoberie dva keď sme boli na odchode opýtal som sa ešte ci nemôžem ísť na toaletu aby som preskúmal skrinku odkiaľ zmizol náhrdelník najprv bola pani proti ale napokon ma pustila. Potom sme sa pýtali susedou či nevydelí v poslednej dobe v tom vchode niečo alebo niekoho podozrivého až nakoniec starý pán Olsen povedal že tam vydeľ dvoch chlapov jedného v červenej teplákovej súprave a druhého s bielim kovbojským klobúkom. A potom sme ho zbadali toho v červenej teplákovej súprave a vtom Párok zahlásim budem ho sledovať. Zistili sme že to bola slepá ulička lebo ten chalan v červenej súprave chodil do vchodu 22 kŕmiť len mačku. V tom prišla ďalšia stopa muž z bielim klobúkom a vypadol mu lístok z číslom skrinky a kódom. Tak sme sa na druhý dne vydali do Osla na vlakovú stanicu. Našli sme skrinku s číslom 46457 zadávali sme kód keď sa ozvalo z vysielačky že mame zmiznúť že muž z bielim klobúkom ide. Keď prišiel ku skrinke a natúkal kód tak rýchlo zobral obsah skrinky a rýchlo zmizol ale vypadla mu jeho vizitka takže sme vedeli kto to bol. Na druhy dne v skole som prišiel na to kto to bol a kde je perlový náhrdelník. Zvolal som celí tým a povedal som im to. Bola to pani Abrahamsenova dohodla sa z zlatníkom že ho schovajú v záložnej skrinke a keď to hodia na upratovačku tak pôjde do vezenia a vyplatia jej sumu náhrdelníka ak sa nenájde. Tak sme napísali zlatníkovi list že sa stretne s pani písali sme v jej mene. Dali sme mu list a odišli sme. Na druhy deň sme sa prichystali a ostávalo nám len čakať v tom sme ho uvideli v ruke niesol hnedý kufrík a začala sa akcia. S kamarátmi sme ho obkľúčili akože sa tam hráme zo psami môj pes ho začal oňuchávať zlatník pustil kufrík a začal hladkať môjho psa v tam sa to začala ku kufríku sa potichu priblížila Heidi a zobrala ho a zmizla. Potom sme sa hneť stretli v klubovni a otvorili sme kufrík a áno bol tam náhrdelník. V tom sme zavolali hneť políciu a povedali sme im všetko čo sa stalo. Hneť prišli policajne auta a zatkli zlatníka a pani Abrahamsenovú. A vtom momente bola Aryanová mama voľná.