Túto knihu napísala Kristína Mišovičová. Prečo som si vybral túto knihu? Vybral som si ju pretože ma zaujal obsah čítal som ju viackrát a vždycky mi prišla veľmi zábavná. Tato kniha je o dvoch chlapcov. Jeden z nich sa presťahoval z mesta na vidiek, ten sa volá Samo Kamenecký, druhý chlapec býva na dedine a ten sa vola Petrík Slanina. Títo chlapci si v skole stále robili zle a bili sa, raz to už pán riaditeľ nevydržal a zavolal si chlapcov do riaditeľne kde im zadal trest. Musia spoločne urobiť projekt o lese ktorý sa nachádza hneď za Petríkovim domom. Hneď na ďalší deň s donútením išli spolu do lesa kde našli a spoznali nové plody a byliny všetko toto si zapisovali aby svoje poznatky mohli dať do svojho projektu. Jedna z nich bola žihľava do ktorej Samo hneď skočil, keďže bol z mesta tak asi netušil čo sa stane. Hneď na to ho začalo páliť a svrbieť celé telo, na čo sa Petrík začal smiať, neskôr mu však vysvetlil, že sa nemusí báť, nič sa mu nestane a onedlho ho prestane páliť cele telo. Povedal mu aj to že žihľava ma liečivé účinky. Po pár dňoch išli na ďalšiu výpravu na ktorú sa už aspoň troška začali tešiť, zažili ďalšie nové dobrodružstvá a objavili nové druhy chrobákov no najviac ich zaujal chrobák ktorý sa volá farár. Dohodli sa, že na ďalšiu výpravu pôjdu až o týždeň. Na tento deň sa veľmi tešili aj keď to nechceli dať vedieť. Po týždni teda v Nedeľu sa konečne stretli a hneď ráno išli do lesa kde narazili na mravenisko ktoré si hneď Samo odfotil. Keď sa blížil obed tak Petrík pozval Sama k nim na obed na ktorom Samo spoznal Petríkovích rodičov, Samo sa im zapáčil a povedal, že on poväčšine obeduje sám lebo rodičia nemajú čas, chodia doprace. Poobede Samo ešte Petríkovmu tatkovi opravil mobil lebo sa mu tam niečo pokazilo. Petríkov otec ho zato pochválil a povedal, že je strašne šikovný. Na ich poslednom dobrodružstve sa skoro otrávili pretože Petrík si myslel, že plody bazy čiernej sú jedle lebo sa s nich vyrába sirup a čaj keď sa dostali domov rodičia ich rýchlo zobrali do nemocnice kde si ich nechali doktorky na pozorovaní. V nemocnici následne tento projekt dokončili a keď ich pustili domov tak ten projekt ukázali pánovi riaditeľovi ktorý ich za prácu pochválil. Nakoniec sa z nich stáli dobrý kamaráti a skvelý tým. Čo mi dala tato kniha? Táto kniha my dala toho celkom dosť, pretože som si uvedomil, že je oveľa ťažšie robiť niečo s nepriateľom ako s priateľom a z nepriateľa sa môže stať aj najlepšie priateľ možno sa stačí len lepšie spoznať, lebo čím viacej budeme mať priateľov tak nám bude na tomto svete lepšie.