Hlavnou hrdinkou a rozprávačkou knihy je TifAni FaNelliová, už čoskoro Harrisonová. Na jej štíhlom prstíku sa jej trblieta obrovský smaragd s diamantmi – chystá sa svadba. Jej život je perfektný, plný luxusného oblečenia, úspešných priateľov a snúbencov na veľmi vysokej spoločenskej úrovni. Okrem toho, že sa trápi diétami, aby bola dosť chudá na akúsi nepredstaviteľne malú veľkosť oblečenia, tiež pracuje v redakcii časopisu pre ženy. Vo svojej práci je veľmi úspešná. Na prvý pohľad sa javí ako namyslená, snobka a povrchná potvora. Chce všetko a za takmer akúkoľvek cenu. Lenže na druhý pohľad už boli veci trochu inak. Tifani totiž v detstve čosi prežila, čosi nepekného… a bolo toho viac! „Toto je vec, ktorú na New Yorku asi milujem najviac – núti vás bojovať o svoje miesto. Ja som bojovala. A pokojne by som išla cez mŕtvoly. Pretože ja chcem žiť v New Yorku, nech to stojí, čo to stojí“ Už od začiatku knihy pani autorka naznačuje po troškách to „NIEČO“, takže som bola natešená, čo že to bude. Ono to bolo tak trochu jasné, čo sa asi tak mohlo stať, ale prekvapilo ma, že to nebolo to najhoršie, ani zďaleka nie… V príbehu nás Ani zavedie do svojej súčasnosti v New Yorku a tiež postupne prezrádza minulosť zo strednej školy, kedy jej bolo štrnásť rokov. „Moje skutočné vzdelávanie začalo ráno druhého septembra roku dvetisíc jedna, kedy som nastúpila do prvého ročníka Bradleyho strednej školy na filadelfskom predmestí Bryn Mawr.“ Vo svojom súčasnom dospelom ja ide Ani hlavne o to sa čo najskôr vydať za svojho princa. Nejde o peniaze, aj keď pochopiteľne nimi ani nepohrdne v akomkoľvek množstve. Ide hlavne o postavenie a pocit bezpečia, ktorý jej už od detstva tak veľmi chýba. Napriek zaujímavému mysleniu dospelých Ani som viac hltala jej spomienky z detstva. Vďaka tomu som lepšie pochopila, prečo je taká arogantná snobka, prečo tak uvažuje a čo ju ovplyvnilo. A potom samozrejme tie veci, ktoré sa prihodili na strednej škole a urobili z obľúbeného dievčaťa zavrhnutú nulu… Ani to všetko rozpráva tak nejako chladne a štylizuje sa do úlohy ženskej s hrošou kožou, ale pod povrchom je veľmi zraniteľná a občas to prebleskne na povrch. Čítala som názory, že jej myšlienky sú miestami nesympatické a jedovaté. Sú. Lenže mne sa jej myšlienky čítať páčili. Bavilo ma to, sedelo mi to. A hoci by som si ju ako kamarátku vybrala len ťažko, ako knižná hrdinka bola fajn. Napokon po všetkých tých kladných princeznách s rýdzim charakterom prišlo dievča, ktoré bolo tak trochu povrchné potvora. A navyše, keby bola sladká a milá, najskôr by pre mňa bola nedôveryhodná. Preto myslím, že pani autorka jej povahu vytvorila ideálnu pre príbeh.