Ďalšie z diel povinnej literatúry,ktoré ma zaujalo nielen svojím obsahom ,ale najmä autorova schopnosť zachytiť krásy slovenskej prírody. Rozprávka o obyčajných ľuďoch ,odohrávajúca sa v prostredí typickej slovenskej dediny, majúc vždy predsudky. Po prvotnom prečítaní názvu knihy som mala dojem, že to bude skutočne príbeh o drakovi, tak ako to poznáme z mnohých rozprávok. Príbeh začína spomienkami Evy Jariabkovej,keď čakala na svojho muža Šimona. Ten jej len oznámil, že sa jej vrátil. Ona dobre vedela kto. Bola síce vydatá za iného, no jej srdce stále patrilo Drakovi. Pre dedinčanov bol Drak vždy iba záhadou. O jeho pôvode nevieme nič, len to, že ho raz našiel starý poloslepý hrnčiar. Avšak po smrti starého Lepiša ,všetky pohromy a nešťastia boli pripisované práve Drakovi. Dedina bola voči nemu skeptická, pokladali ho za čudáka. Býval sám vo vyžihárni nad dedinou ,vykonával remeslo, ktorému ho ešte starý Lepiš stihol vyučiť. Dokonca raz ho obvinili z toho, že si doviezol vrecia múky. V skutočnosti to bola iba obyčajná hlina,ktorú potreboval pre svoju prácu. Po istých udalostiach Drak bez stopy zmizol. Ani Eva, ktorá sa po jeho úraze oňho starala ,si to nevedela vysvetliť. Aj na ňu dedina zanevrela. Drak prišiel do dediny na Jána, jeho príchod sa po dedine rozšíril rýchlosťou svetla. Všetci čakali na to, že si to Šimon s Drakom vybaví, sledovali aj ,ako sa zachová Eva. Lenže nedialo sa nič. Bola veľká suchota. Horúčavy boli čoraz väčšie a v lesoch sa začal šíriť oheň. Plamene vytvorili prekážku, ktorá zablokovala prístup k miestu, kde sa pasol dobytok pod ochranou miestneho pastiera. Richtár so svojimi mužmi premýšľal o všetkých možných riešeniach, aby našli spôsob, ako zachrániť stádo. Jediný kto však poznal východisko bol Drak. Richtár mu s dedinčanmi priveľmi nedôveruje,keďže jediná možná cesta vedie cez poľskú stranu. Nakoniec súhlasili. Drak požaduje len to, aby znova mohol kopať hlinu pod Peklom. Povedal, že ak chcú poslať niekoho s ním, nech sa ohlási na mraku, a odišiel. Richtár s ním pošle práve Šimona, aby na neho dozrel. Šimon mal pochybnosti, nevedel, či nemali nejaké bočné úmysly, no nakoniec súhlasil. Richtár dal Drakovi ultimátum, ak sa do týždňa aj s dobytkom nevrátia, jeho chalupa zhorí do základov. Tu sa prenesme už k záveru diela. Dobytok našli, bezpečne previedli , lenže potrebovali viac času. Poslali tak chlapca do dediny, aby im to oznámil. Napokon prišiel čas a vyrazili na cestu. Narazili na dvoch Poliakov. Drak ich pozdraví a podajú si ruky. Šimon, sledujúc ich z diaľky, je plný podozrení, pretože si uvedomuje, že sa s nimi stretával, keď bol Drak niekoľko dní neprítomný. Má podozrenie, že Drak im predal dobytok. Strhne sa bitka. Keď sa preberie, spozoruje cez škáru v chalupe, že nie len Drak, ale aj skupina neznámych ľudí a aj nejaká žena, sa zdržiavajú pri Drakovi. Šimon je presvedčený, že Drak ho podviedol. Bez slova sa vytratí z chatrče a rýchlo beží do dediny. On sám podpáli Drakovi chalupu. Neskôr sa celá situácia vysvetlí. Drak sa s dobytkom vracia, vedie aj svoju milú Zošku. Až pri pohľade na Draka a tú ženu si Eva uvedomila, že toho pravého mala celý čas doma. Finálne scény rozprávky zaznievajú v spomienkach Evy, ktorá svojmu vnukovi rozpráva príbeh. Potom už nebolo nič, všetci žili šťastne, až kým nepomreli.