Hoci hrdinami románu sú policajní detektívi, Dominik Dán napísal nie čisto detektívny, ale skôr strhujúci polithriller. Popol všetkých zarovná sa im tematicky i napínavosťou vyrovná. Navyše plasticky stvárnil pre Slovensko i okolité krajiny pomerne známy príbeh únosu prezidentovho syna – aj keď sa snaží lokalizáciu viackrát znejasniť, ba dokonca v úvodnom slove spojitosť s našou krajinou úplne odmietnuť. Pomedzi tento príbeh sa prepletá vyšetrovanie brutálnej vraždy babičky Baumgartnerovej. Alebo opačne: medzi vyšetrovaním krvavej masakry v byte Hermíny Baumgartnerovej sa vynára prepletenec záujmov podsvetia, tajnej služby, detektívov, politikov a nevinných ľudí.
Príťažlivejšiu polithrillerovú tému z našich končín si teda ťažko predstaviť. V tomto fakte je však skryté aj úskalie jej spracovania. Kto sa lepšie rozpamätá na rôzne novinové články spred niekoľkých rokov, veľmi rýchlo si uvedomí, že Dominik Dán sa od už spradených konšpiračných a masmedializovaných teórií takmer v ničom podstatnom neodklonil: v novej podobe opakuje už vyslovené názory. Dokonca ani z príbehu zmasakrovanej starenky sa nevyvinie detektívny prípad s prekvapivou pointou, ale bežné rutinérske vyšetrovanie. Záver však vysvetlí, prečo sa čitateľ nadštandardných prekvapení nedočkal. Niežeby kniha nemala spád, v tom jej skutočne nemožno nič vyčítať, Dominik Dán narába s napätím zručne, v konečnom dôsledku sa však udeje iba to, čo človek očakáva. Čo však DD vytknúť treba, to je ku koncu knihy nová románová, a ako inak, tajov plná postava, ktorá detektívnym hrdinom zásadne zmení život. Škoda, že sa nemihne len tak mimochodom aj kdesi v počiatkoch vnárania sa čitateľa do deja.
Štýlovo DD neprekračuje hranice dobrodružného rozprávania, aj keď občasné pasáže môžu zaujať myšlienkou zväčša z rodu fatalistických alebo znalosťami z oblasti kriminológie a špionáže či výnimočne aj kvalitou opisov.
Knihu by som odporučil čitateľom ktorých zaujíma policajné vyšetrovanie