Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je veľmi zaujímavá kniha. Hlavná postava, Jacob Portman sa po smrti svojho deda vyberie hľadať ostrov s neobyčajnými deťmi s ktorými jeho dedo vyrastal. Jacob bol vcelku dobrý človek a ako jediný veril svojmu dedovi hoci všetci tvrdili, že sa zbláznil. Má nie úplne vhodný slovník ale to je asi preto, že má pätnásť rokov.
Celý príbeh mi prišiel strašne zvláštny. Prvú polovicu knihy sa len dostáva na ostrov bez akéhokoľvek dobrodružstva. Teda okrem záhadnej smrti jeho deda po ktorej ho vyhlásili za blázna. A keď ti ani vlastný rodičia neveria, tak to je naozaj veľmi zle. Druhá polovica knihy bola fajn, mala viac akcie a dobrodružstva. Tu mi len prišlo, že úplný koniec sa odohral strašne rýchlo. V jednom momente ich naháňal bezduchý a v druhom zachraňovali Vtáka (slečnu Peregrinovú) z vody.
K tejto knihe bol spravený film ale ja by som ho radšej nepozerala. Kvôli bezduchým. To sú príšery podobné ľuďom až na príliš dlhé končatiny a tri chápadlá z ich úst. Potom sú tam ich páni, nemŕtvy. Nemŕtvy vyzerajú úplne ako ľudia len nemajú zreničky. A vedia na seba zobrať veľa podôb takže nikdy nevieš komu môžeš veriť.
Autor mal veľmi pekný spôsob písania až na zopár divných viet. Veľmi sa mi nepáčilo, že ku menám ľudí ako slečna Peregrinová pridávali ich vtáčiu podobu. Napríklad slečna Crowová-vrana alebo slečna Ravenová-havran. Text je nádherne doplnený dobovými fotografiami ktoré dodávajú príbehu inú dimenziu. Hoci mi trochu pokazili predstavu o postavách. Na mňa má aj na prvú knihu série príliš otvorený koniec. Dobre, zachránili sa od jedného nemŕtveho ale ich domov je zničený a nemajú kam ísť. Inak ale stojí kniha za prečítanie, je v nej všetko. Od bláznov cez strašidelné bytosti cez romantické scénky až po naháňačky monštier. A nesmiem zabudnúť na neobyčajné deti zo super schopnosťami ako oživovanie mŕtvych na nejakú dobu alebo manipulácia ohňa.
