Knihu Duna od amerického spisovateľa Franka Herberta, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1965, no bola znova vydaná v 2018, som si vybral z viacerých dôvodov. Zaujala ma nielen vďaka oceneniam Hugo a Nebula, ktoré získala, ale aj preto, že som počul veľa chvály na jej príbeh. Keď som videl aj filmové spracovanie, chcel som spoznať originálnu predlohu. Herbert vytvoril celý komplexný svet s vlastnou históriou, náboženstvom, jazykom a ekológiou, čo ma okamžite vtiahlo do deja.
Dej sa odohráva v ďalekej budúcnosti na púštnej planéte Arrakis, ktorá je známa aj ako Duna. Táto planéta je jediným zdrojom najvzácnejšej látky vo vesmíre – korenia. Korenie umožňuje medzihviezdne cestovanie, predlžuje život a je nevyhnutné pre fungovanie galaktického impéria. Hlavným hrdinom je mladý šľachtic Paul Atreides, ktorý sa spolu so svojou rodinou presťahuje na Arrakis, kde jeho otec preberá vládu. Ich rodina sa však ocitá v pasci, ktorú na nich nastražil ich nepriateľský rod Harkonnenovcov, o ktorom sa neskôr dozvieme, že sú vzdialená rodina Atreidov. V zradnom útoku musí Paul so svojou matkou Jessicou ujsť do hlbokej púšte, kde sa stretávajú s domorodými obyvateľmi – Fremenmi. Paul sa postupne mení z obyčajného chlapca na silného vodcu, stáva sa jedným z nich a nakoniec vedie boj za slobodu planéty. Z postáv ma najviac zaujal Paul Atreides. Na začiatku príbehu je to mladý, citlivý chlapec, ktorý vyrastal v privilegovanom prostredí šľachtickej rodiny a dostával výnimočné vzdelanie (od bojových umení až po politiku a filozofiu). Paul však tuší, že jeho osud je niečo väčšie. Po páde rodu Atreidovcov sa ocitne sám s jeho matkou v nehostinnej púšti Arrakisu, kde musí prežiť len vďaka vlastným schopnostiam a pomoci Fremenov. Práve v púšti sa z neho postupne stáva vodca menom Muad’Dib. Paul bojuje nielen s vonkajšími nepriateľmi, ale aj so svojimi vlastnými víziami budúcnosti, z ktorých má strach.
Prostredie púštnej planéty je opísané veľmi detailne a realisticky. Autor dokázal vytvoriť úplne nový svet, ktorý pôsobí premyslene do najmenších detailov. Najviac ma prekvapilo, ako Herbert opísal vzácnosť vody na Arrakise. Ľudia si ju musia vážiť, nosia špeciálne obleky, ktoré recyklujú vlhkosť a celá ich kultúra sa točí okolo jej nedostatku. Rovnako zaujímavé sú aj opisy piesočných búrok a obrovských piesočných červov, ktoré strážia púšť a robia príbeh napínavým. Jazyk autora je miestami náročný a bohatý na detaily, čo si vyžaduje sústredenosť, no odmenou je hlbší zážitok z čítania. Vďaka nečakaným zvratom však dej napriek detailnosti rýchlo plynie. Dunu odporúčam každému, kto má rád komplexné príbehy s inšpiratívnymi postavami a prepracovaným svetom. Nie je to len kniha o bojoch a vesmírnych lodiach, ale predovšetkým silný príbeh o priateľstve, odvahe a o tom, ako sa jeden mladý človek dokáže vyrovnať s ťažkým osudom. Ak ste ešte Dunu nečítali, rozhodne ju odporúčam zaradiť na váš zoznam kníh.
