Literárny druh je epika a žáner knihy je dobrodružný „medziplanetárny“ román. Dej sa odohráva na planéte Zem číslo 2 a na planéte Orech v bližšie neurčenom čase, ale zrejme v súčasnosti.
Témou knihy je príbeh laureáta Nobelovej ceny Pterodactyla Kôstku, ktorý si sám postavil raketoplán a odletel na planétu Orech.
Kniha má 30 kapitol. Využíva sa tu retrospektíva – chronológia, ja – rozprávanie, odseky.
Hlavnými postavami sú Pterodactylus Kôstka a jeho manželka Morena Kôstková. Pterodactylus bol génius. Vynikal v matematike, astronómii a fyzike, ale nebavilo ho čítanie ani cudzie jazyky. V škole sa mu deti vysmievali kvôli menu a preto bol najradšej sám zatvorený v izbe. Kým bol malý, chcel si meno zmeniť, ale keď vyrástol, zvykol si. V dospelosti pracoval v Ústave experimentálnej fyziky, získal rôzne ocenenia a mal pocit, že na Zemi dosiahol všetko, čo mohol a jeho ďalší osud ho čaká ďalej. V príbehu zistí, že nie sú dôležité len jeho geniálne myšlienky, ale aj pocity druhých. Morena Kôstková mala rada knihy a písala básne. Pterodactylovi požičiavala knihy a doučovala ho angličtinu. Bola milšia a otvorenejšia ako Ptrerodactyl.
Vedľajšou postavou je Albín Akvamarín. Ako 12-ročný utiekol z domu a skryl sa do raketoplánu, lebo chcel utiecť zo Zeme pred spolužiakmi, ktorí mu robili zle. Cestoval teda s Pterodactylom a Morenou do vesmíru na planétu Orech.
Pterodactylus získal v práci ocenenie a vyhlásil, že na Zemi dosiahol všetko, čo mohol a že jeho ďalší cieľ bude omnoho ďalej. Plánuje letieť na susednú planétu Orech. Niektorí odborníci ho za tento nápad skritizovali, pretože podľa nich je všetko dôležité na Zemi a netreba nikam chodiť. On ale napriek tomu so svojou manželkou postavil raketoplán – Pistíciu 1. V noci pred štartom do nákladného priestoru vliezol čierny pasažier Albín Akvamarín, ktorý utekal pred spolužiakmi. Pterodactylus s Morenou vyštartovali pomocou operácie Veľké kýchnutie. Na planétu Orech cestovali pomocou cyklistickej navigácie. Morena počas cesty objavila Albína Akvamarína. Hrozne sa ho naľakala a chcela, aby Pterodactylus okamžite otočil raketoplán a vrátil pasažiera na Zem. Zmenila však názor a nechala ho cestovať s nimi. Keď pristávali, tak na planéte Orech prebiehal kurz načúvania, ktorý viedol miestny učiteľ a keď počul motory pristávajúcej rakety, myslel si, že planéta po prvý raz prehovorila. Bol trochu sklamaný, keď zistil, že to je iba raketa, ale napriek tomu si priateľsky potriasol rukou s každým cestujúcim. Albín išiel do školy s Pterodactylom, ale prišli neskoro, tak si zahrali basketbal a počas toho Pterodactyl miešal vedecký elixír, ktorým chceli poslať správu na Zem. Pterodactylus mal hotový elixír, ale chýbali mu balóny, v ktorých chcel správu poslať. Dal mu ich učiteľ výmenou za to, že Pterodactylus za neho preberie vyučovanie. Morena si tu zatiaľ našla kamarátku takmer neviditeľnú Malvínu. Na ďalší deň Pterodactylus odučil prvú hodinu, ale deti nič nenaučil. Myslel si, že keď je taký múdry, je ľahké byť učiteľom, ale presvedčil sa o opaku. Všetkých aspoň pozval na svoj večerný experiment. Cieľom experimentu bolo, že Pterodactylus postavil katapult, balóny zaťažil kameňom, poprosil niekoho z planéty, nech napíše na papier odkaz pre Zem číslo 2. Keď to napísal, tak odkaz Pterodactylus roztrhal, natrhaný papier hodil do balóna a vylial tam trochu svojho elixíru. Odpálil to katapultom a za pár sekúnd sa pri obežnej dráhe planéty Zem spustil ohňostroj so slovami, ktoré na planéte Orech napísali Pterodactylus s kamarátmi. Na ďalší deň celá planéta Orech iba vylihovala. Večer grilovali, ale chýbal tu Pterodactylus, lebo išiel na výstup na najvyšší vrch planéty, ktorý mal závratných 1,7 metra. Počas tejto cesty si pomyslel, že sa mu cnie za domovom. Keď prišiel Pterodactylus do rakety a povedal Morene, že by chcel ísť domov, Morena ihneď súhlasila. Na ďalší deň naplánovali odlet a naschvál sa vyhli dlhému lúčeniu, lebo také odchody sú o to smutnejšie. Pristáli pomocou operácie Veľké vdýchnutie. Po tomto lete Pterodactylus raketoplán predal. Aj Albín sa vrátil k rodičom, na ktorých sa tešil. Pterodactylus inšpiroval toľkých ľudí, že veľa celebrít si začalo meniť mená na Tyrannosaura, Stegosaura, alebo Velicerapotora.
Kniha bola vtipná, autor používal smiešne názvy a rozohral zábavné situácie. Myslím, si, že posolstvom knihy by mohla byť myšlienka, že všetky problémy sa dajú vyriešiť a netreba pred nimi utekať. Treba sa im postaviť tvárou.
