Dušan Dušek je slovenský básnik, prozaik a filmový scenárista. Medzi jeho diela napísané pre deti patrí kniha Dvere do kľúčovej dierky. Je rozdelená na tri krátke príbehy – poviedky. Posledná, tretia poviedka má názov Vlakári. Je to príbeh o dospievajúcom chlapcovi Vojtovi, ktorý zažíva prvú lásku. Literárny druh diela je epika a žáner poviedka. Dej sa odohráva v 80. rokoch 20. storočia v Šaštíne, najmä v škole a u Vojta doma. V príbehu sú využité oba kompozičné postupy – chronológia aj retrospektíva, rozprávač je vševediaci a používa sa on-rozprávanie. Poviedka nie je rozdelená na kapitoly a vety sú vždy v odsekoch, na každej strane ich je približne 14.
Hlavnou postavou v príbehu je mladý chlapec Vojto. Často sníva a je zamilovaný do spolužiačky Kajky. Veľa premýšľa o láske a o svojich pocitoch. Jeho mama je v nemocnici a zatiaľ žije s otcom, starými rodičmi a malým bratom Drozdom, o ktorého sa stará.
Vedľajšou postavou v príbehu je napríklad dedo Homola. Je to starý otec Vojta. Rád a často sa otužuje, ale vždy prechladne. Medzi ďalšie vedľajšie postavy patrí Vojtov mladší brat, ktorého prezývajú Drozd. Nerád chodí do škôlky. S Vojtom majú silné puto, dokonca Drozdovi hovorí rozprávky na dobrú noc a pomáha mu sa ráno prichystať a napríklad aj umyť ruky. Rád si kupuje šumienky v prášku. Ďalšia zaujímavá vedľajšia postava je učiteľ chémie, ktorý má prezývku Duchnyl Jodid Frantoxyl. Je veľmi prísny a od študentov vyžaduje, aby mali chémiu v malíčku. Jeho obľúbený žiak sa volá Šolim.
Na začiatku príbehu bolo obyčajné ráno doma u rodiny Homolovcov. Vojto sa prebudil a zaviedol mladšieho brata Drozdíka do škôlky. Následne vlakom cestoval do školy, tam sa stretol s kamarátmi a mal vyučovanie. Cestou domov vyznal city spolužiačke Kajke. Večer Vojto bratovi rozprával rozprávku na dobrú noc. Na ďalší deň sa konala zabíjačka. Vojto potajomky bicykloval ku Kajke, aby jej odovzdal jaterničky zo zabíjačky. Položil ich ku dverám, ale schmatol ich pes a už ich nebolo. V iný deň pomohol Michal Vojtovi opraviť motorku, aby sa na nej mohol voziť s Kajkou. Michal však na motorke ušiel a Vojto s Kajkou ostali sami. Pobozkali sa a neskôr Kajku Vojto odprevadil domov. Spolužiaci ho neskôr chceli zbiť, ale podarilo sa mu ujsť. V škole sa pohádal s Michalom a cítil potupu, keďže ho vtedy Kajka videla. Večer mal Vojto horúčku a musel niekoľko dní oddychovať. Jeho mladší brat sa dozvedel skvelú správu – budú mať doma psa. Aj Vojto, spolu s celou rodinou si vypočuli dobrú novinu – mamu operovali, cíti sa lepšie a v sobotu ju pôjdu navštíviť.
Zaujímavý citát z diela:
,,Páčiš sa mi. Chcel by som s tebou chodiť.“
– Vojto, strana 46
