Túto knihu som si vybrala, lebo mám veľmi rada túto knižnú sériu. Páčia sa mi romantické príbehy. túto prvú knihu mám veľmi rada. Táto kniha je prvá kniha zo série Pollyanna. Je o 11 ročnom dievčatku, ktorému zomrie mamička a neskôr aj otecko. Pollyannina mama bola y bohatšej rodiny. O ruku jej mamičky sa uchádzal veľmi bohatý, najbohatší muž y mestečka, z ktorého pochádza. Ona sa však vydala za veľkého nesúhlasu rodiny za chudobného misionárskeho kňaza a odišla s ním na Západ. Mala veľa detí, ale veľa jej ich pomrelo. Len Pollyanna zostala, bola najmladšia zostala nažive.
Otecko ju naučil hru radosti, ktorá spočíva v tom, že sa človek snaží nájsť vo všetkom niečo čomu môže byť rád. Po róm jak Pollyanne zomrel otecko, starali sa o ňu chvíľu dámy z dobročinného spolku. Potom si ju zobrala jej teta Polly, nie preto, že by chcela, ale preto, že cítila, že je to jej povinnosť. Vyhradila jej izbičku v podkroví. Pollyanna sa tešila, že teta Polly je bohatá, lebo si myslela, že bude mať izbičku s kobercom a obrazmi. Keď však uvidela svoju izbu bola smutná, lebo tam neboli žiadne obrazy. Chvíľu plakala, a nevedela nájsť nič, čomu by na tom mohla byť rada. Potom sa však pozrela z okna, a uvidela výhľad. Myslela si, že je to ten najkrajší obraz. Teta Polly ju učila šiť,… Pollyanna sa musela učiť hrať na hudobnom nástroji. Slúžka Nancy ju učila variť. Nancy mala Pollyanna veľmi rada. Nancy mala rada tú „malú opustenú ovečku“ ako volala Pollyannu.
Pollyanna sa skamaráti s veľmi veľa ľuďmi.
Po lete začne chodiť do škôlky. Raz na ceste zo školy ju zrazí auto. Doktori sa nazdávajú, že už nikdy nebude môcť chodiť. Potom sa o tom ale dozvie doktor Chilton, a on možno pozná ako Pollyannu zachrániť. Je tu však to, že ju musí najskôr prezrieť, ale nemôže, lebo bol kedysi milenec tety Polly. Nakoniec ju však prezrie, a Pollyanna ide na liečebný pobyt,kde sa znova naučí chodiť.
Táto kniha sa mi veľmi páčila
