V dutine starého duba žilo dievčatko, Ela. Mala tykadielka a jemné krídla ako motýľ. Mohla lietať iba v noci, aby jej ich nespálilo slnko. Jej snom bolo vidieť východ Slnka. Cez deň spala a v noci zbierala svetlo z hviezd. Svetlo dala každému, kto ho potreboval. Raz v noci stretla líšku. Bola jej zima. Ela jej darovala svetlo. Potom našla vysoko na strome sovičku. Bála sa lietať a Ela jej pomohla. Tiež jej dala svoje svetlo. Líška a sovička urobili Ele prekvapenie. Z nočnej oblohy ušili kabátik, aby jej chránili krídelka pred slnkom. Ela konečne uvidela východ Slnka.
