Táto kniha je úplne iný vibe. Je tichá, pomalá, ale neskutočne silná. Eleanor a Park sú dvaja outsideri, ktorí sa spoznajú v autobuse. Nie je to žiadna veľká romantika na štýl filmov, ale práve tým ma to tak chytilo – bolo to také skutočné. Eleanor to má doma fakt ťažké, a keď sa začala pomaly otvárať Parkovi, mala som miestami slzy na krajíčku. Oni spolu neboli dokonalý pár, ale ich spojenie bolo hrozne krásne. Pri tej knihe som cítila úplne všetko – smútok, nádej, radosť, nervozitu… Proste som to prežívala s nimi. A keď som ju dočítala, zostala som len tak sedieť a premýšľať. Také knihy milujem – keď mi ostanú v hlave ešte dlho po tom, ako ich zatvorím.
