Knihu Pollyanna som si zvolila preto, lebo ma oslovila, keď som ju našla v knižnici v Ružomberku. Pollyanna je sirota, ktorá sa po smrti rodičov presťahuje ku svojej tete. Teta Polly je panovačná, mrzutá a pesimistická. Jej neter Pollyanna je jej pravý opak. Je veselá a vždy pozitívne naladená. V novom mestečku, kde žije sa snaží všetkým vykúzliť úsmev na tvári pomocou svojej „hry na radosť“. Jej pravidlá sú, aby človek hľadal v každej veci niečo dobré. Pollyanna touto hrou mení život mnohým ľuďom. Pomôže chlapcovi, ktorý utiekol zo sirotinca, starej dáme, ktorá je kvôli chorobe pripútaná k posteli a mnohým ďalším. Pollyanne sa darí robiť radosť čoraz viacej ľuďom. Jedného dňa však aj stále radostnú Pollyannu postihne tragédia. Cestou zo školy ju zrazí automobil. Nehoda spôsobí jej ochrnutie. Všetci ľudia, ktorým Pollyanna pomohla, ju chodia rozveseľovať. Pollyanna sa však aj v ťažkej chorobe snaží stále hrať svoju hru. Po dlhej a namáhavej liečbe v sanatóriách sa Pollyannu opäť podarí postaviť na nohy. Pollyanin najväčší úspech však bol premena tety Polly. Z neustále mrzutej dámy sa stáva láskavá a milujúca žena. Po prečítaní tejto knihy som sa aj ja pokúsila hľadať vo všetkom len dobré a tešiť sa aj z maličkostí.
