Preskočiť na obsah

EM a nádej

    Sedela som. Neviem ako dlho. Potom som sa nadýchla. Zrazu som žila. Je to neuveriteľné ale bolo to tak.
    Veď ako by mohol model ako EM žiť.
    Sedela som v starom sklade na veľkej kope pokazených súčiastok.
    Boli porozhadzované bez ľadu a skladu ako po veľkom hurikáne.
    Väčšinou to boli končatiny pracovných robotov, photon – blastery, kryštalické chladiče a špinavé rúška. Vyzeralo to veľmi pochmúrne.
    Prezrela som sa v displeji veľkého titánového robota model
    WB – 75. Jeho dáta sa automaticky objavili pred mojimi senzormi.
    Mala som dve nohy, dve ruky, hlavu, displej a oblečená veľmi jednoducho – tričko a nohavice. Dotrhané a staré ale stále. Vyzerala by som ako normálny človek, ak by som telo nemala pokryté kryštalickými plátmi, nebola by som vyrobená z kovu a nemala by som obvody z metalických vláken iskrilu.
    Pomaly som začala kráčať dole z kopca. Opatrne. Ľavá noha, pravá noha, ľavá, pravá, ľav-,,Au!“
    ,,Au, au, au, au“ ozýval sa môj mechanický hlas po skladisku.
    ,,Zaujímavé..“ pomyslela som si „cítim bolesť.“
    By som sa nadobro vypla, ak by som na poslednú chvíľu nezapla anti-gravitačné trysky, ktoré boli zabudované v mojich “chodidlách“. Vypla som ich a vydýchla si.
    „Najprv sa musím zorientovať“ pomyslela som si.
    Pred “očami“ sa mi objavili príslušné dáta.

    Rok:1458 p.v.K.
    Poloha:planéta Európa Súradnice:35.6764° N, 139.6500° E
    stred oblasti 11
    skladisko M9

    Zažmurkala som a dáta zmizli. Musím rýchlo zmiznúť. Preskenovala som skladisko a porovnala s mapou na mojom displeji. Podľa súradníc a pôdorysu budovy sa tento sklad
    nachádza na pravidelnej obchôdzke CB-15. Zamračila som sa. Musím vypadnúť a hneď. Zrazu som kútikom senzorov všimla pohyb. Niečo sa ku mne približovalo a rýchlo. Prudko som sa otočila na tú stranu. Pri boku mi visel na opasku blaster. Vytiahla som ho a naslepo vystrelila. Modrý lúč okamžite prerazil mechanickú ruku vzdialenú sedem datronov. Vzápätí sa ozval krátky ale príjemný zvuk. V sekunde bol ten zvuk nahraný a vyhľadávaný v VDFAF. Už mi na displeji blikala informácia.

    Svrček poľný
    Výskyt: dlho vyhynutý druh, ako veľa iných druhov vyhynul počas veľkej Kalamity
    Potrava: článkonožce a rastlinná potrava
    Zvuk: cvrlikavý zvuk, ktorý vzniká trením krídel
    ……………….

    Prekvapene som sa pozerala na informácie. Zrazu sa mi pri nohách ozval šramot. Bol tam, pri mojich nohách, nemohla som tomu uveriť. Ozajstný a živý svrček. Blaster som zavesila späť na opasok. Kľakla som si a pomaly som k nemu priblížila ruku. Opatrne na ňu vyliezol. Obozretne som ho položila na plece a otočila sa k hrubým železným dverám. Svrček ma pošteklil na líci a môj smiech sa šíril celým skladiskom.
    „A teraz treba vymyslieť ako sa odtiaľto dostať“ povedala som svojmu novému malému spoločníkovi. Prišla som k obrazovke pri bráne a priložila som prst. Podľa mojich výpočtov……….
    Obrazovka zažiarila na zeleno a brána sa pomaly začala otvárať. Usmiala som sa. Svrček ma zase pošteklil. Samozrejme teraz už nie som sama. Vykročila som plná nádeje. Teraz sa začala nová kapitola môjho života.

    Vysvetlivky:
    *WB – war bot
    *CB – cleaning bot
    *VDFAF – všeobecná databáza fauny a flóry
    *datrony – nová miera 1dt=8cm
    *iskril – veľmi vodivý, občas iskrý, čierny kov popretkaný zlatými žilkami, ohybný ale stále pevný,
    objavený 515 p.v.K
    *p.v.K.- po veľkej Kalamite