Eneida
Eneida je epická báseň z prvého storočia pred Kristom, napísaná legendárnym básnikom Vergíliom. Táto báseň oslavujúca veľkoleposť Ríma a prvého cisára Augusta. Aeneida je braná ako pokračovanie Homérovej Iliady a Odysei, ktoré boli napísané viac ako 800 rokov pred Vergíliovou dobou.
Aeneida je báseň z perspektívy hrdinu z Trójskej strany konfliktu, o ktorom píše Homér, Trójska vojna. Táto báseň vznikla na žiadosť cisára Augusta, preto sa má hlavná postava ponášať na daného vládcu, no Vergílius sa viac sústredil na ospevovanie Rímu samotného ako cisára. Hrdina nášho diela, Aineias, je vojak Trójskej armády, ktorý sa po páde Tróje vydáva na cestu osídliť novú zem a založiť veľkolepé mesto – Rím. Na tejto ceste sa stretáva s mnoho útrapami ako napríklad hnev viacerých bohov, ktorý stáli na strane Grékov behom Trójskej vojny, ako napríklad Juno (prebraná bohyňa od gréckej Hery) alebo Neptún (Poseidon). Ako príhoda je hurikán spôsobený bohyňou Juno, ktorý zavedie hrdinu do Kartága na severe Afriky. V Kartágu sa Aineiasa pokúsi zviesť kráľovná Deido ale bohovia túto lásku prekazia a dovedú Deido ku samovražde. Náš hrdina opúšťa Kartágo a dostáva proroctvo od bohov, že v zemi kde má vyrásť Rím sa usídli až keď bude ochotný „zjesť vlastné stoly, bez, ktorých nemôže žiť“. Aineias krátko prichádza na Sicíliu, kde organizuje pohrebné ceremónie za jeho zosnulého otca a tých čo stratili počas ich cesty. Nachádza tam taktiež aj cestu do podsvetia, kde sa stretáva so spomienkami tých, čo už zomreli. Tieto spomienky mu ukážu proroctvo, že má založiť líniu, „ktorá založí najväčšie mesto aké kedy vznikne“. Po návrate z podsvetia náš hrdina oddychuje na Sicílii dokedy bohovia nezošlú správu, aby pokračoval v svojej ceste a splnil svoj osud. Pri odchode z ostrova dá možnosť každému moc starému alebo nezaujatému, aby opustil jeho lode a založil si vlastné mesto na Sicílii. Po odchode sa nad ním boh Neptún zľutuje a dopraje mu bezpečnú cestu až do Talianska. Po vylodení v Taliansku má hrdina problémy, že netuší, či je táto zem správna na splnenie proroctva. Pri putovaní po pobreží Talianska jeden z Aineiasovej posádky vtipkuje, že jedlo, ktoré jedia (niečo ako pizza) sa podobá na stoly, ktoré používajú. Tento vtip Aineias interpretuje ako náznaky, že sa plní proroctvo a rozhodne sa usadiť sa v najbližšom meste. Po vylodení v meste Latium, kde je Aineias zasnúbení s princeznou Laviniou. Tomuto manželstvu odporuje susediaci kráľ Turnus, ktorý vyhlási vojnu na Aineiasa a Latium. Po zdĺhavých súbojoch a dlhoročnej vojne Aineias zvíťazí a usadí sa. Po usadení založí malé mesto, kde sa o pár generácií narodia dvojičky s menami Romulus a Rémus, ktoré založia Rím.
Táto epická báseň je podľa mňa veľmi zaujímavé dielo hlavne pretože je vidieť sociálne a historické vplyvy, ktoré ovplyvňovali Vergília pri písaní tohto diela. Je tu mnoho očividných podobností s Iliadou a Odyseou. Taktiež je očividný Rímsky optimizmus a nadradenosť, keď opisuje Rím v proroctvách ako „najväčšia Ríša aká kedy bola, ktorá prinesie svetu dobu zlata“. Taktiež sa mi to dielo páči ako zaujímavý opis ďalšej postavy spojenej s Trójskou vojnou, udalosťou, ktorá pre históriu a literatúru mala neuveriteľný vplyv, ktorý pretrváva až dodnes. Zaujímavé taktiež je, že hlavná postava mala byť napísaná, aby sa podobala na Rímskeho cisára Augusta, ktorý si toto dielo objednal, a preto je Aineias opisovaný iba v dobrom, ale pritom Vergílius ukazuje aj svoj odpor voči Augustovi pri opisovaní Aineasovho správania, pretože vo viacerých situáciách vyznie zbabelo a veľmi ignorantsky.
