Gilgameš bol synom ľudského kráľa a bohyne, čo z neho robilo výnimočnú bytosť, keďže bol z jednej tretiny človek a z dvoch tretín boh. Vďaka svojmu božskému pôvodu bol nesmierne silný, odvážny a múdry. Vládol mocnému mestu Uruk, ktoré bolo známe svojimi hradbami a veľkolepou architektúrou. Napriek jeho veľkým schopnostiam však nebol dobrým vládcom. Bol krutý a panovačný. Nútil svojich poddaných pracovať bez oddychu, a ľudia trpeli pod jeho tvrdou rukou. Ich život bol plný práce a bolesti, bez radosti či pokoja. Zúfalí obyvatelia Uruku sa obrátili na bohov so svojou prosbou. Bohyňa Aruru sa nad nimi zľutovala a rozhodla sa vytvoriť bytosť, ktorá by sa Gilgamešovi vyrovnala a mohla ho priviesť k rozumu. Z hliny stvorila Enkidua. Silného a divokého muža, ktorý žil v prírode medzi zvieratami. Bol súčasťou prírody, nepoznal ľudí ani civilizáciu. Lovci, ktorí ho videli, sa ho spočiatku báli, ale jeden z nich sa nakoniec rozhodol vyhľadať Gilgameša a oznámiť mu o tejto divokej bytosti. Gilgameš poslal so spomínaným lovcom krásnu ženu, aby Enkidua civilizovala a priviedla k ľudskému životu. Po siedmich dňoch a siedmich nociach s ňou Enkidu stratil svoju divokosť, zvieratá ho už viac neprijímali a on sám pocítil ľudskú identitu. Odišiel do mesta, kde sa napokon stretol s Gilgamešom. Ich prvé stretnutie sa skončilo súbojom. Ich sily boli vyrovnané, a tak ani jeden nezvíťazil. Tento boj však medzi nimi vytvoril hlboké puto. Stali sa priateľmi a odvtedy boli nerozlučná dvojica. Gilgameš, túžiaci po sláve a nesmrteľnom mene, sa rozhodol vydať na nebezpečnú výpravu. Jeho cieľom bolo poraziť strašného obra Chumbabu, strážcu Cédrového lesa. S Enkiduom sa spoločne vydali na túto výpravu, čelili mnohým nebezpečenstvám a napokon Chumbabu premohli. Gilgameš týmto činom získal veľkú slávu. Ich hrdinské činy si všimla bohyňa lásky a vojny Ištar. Bola očarená Gilgamešom a ponúkla mu manželstvo. On ju však odmietol, pretože vedel, že všetci jej predchádzajúci milenci skončili zle. Buď boli prekliati, zničení alebo zmenení na zvieratá. Ištar sa urazila a v hneve priviedla na zem nebeského býka, aby zničil Uruk. Enkidu však býka zabil, čím ešte viac rozhneval bohov. Bohovia sa rozhodli potrestať smrteľníkov za ich vinu. Preto určili, že Enkidu musí zomrieť. Enkidu ochorel a po ťažkej chorobe napokon zomrel. Gilgameš bol zdrvený stratou svojho priateľa. Prvýkrát v živote pocítil, aká je smrť neúprosná, a uvedomil si vlastnú smrteľnosť. Táto myšlienka ho úplne pohltila. Rozhodol sa vydať na cestu, aby našiel Utanapištima. To bol muž, ktorý ako jediný získal od bohov nesmrteľnosť. Gilgameš prešiel mnohé nepríjemné kraje, porazil rôzne prekážky, prešiel cez Hory tmy a oceán smrti, až napokon našiel Utanapištima a jeho ženu. Požiadal ho o tajomstvo nesmrteľnosti. Utanapištim mu rozpovedal príbeh o veľkej potope, pri ktorej boh Ea varoval ľudí a zachránil len jeho. Bohovia mu za to dali večný život. Utanapištim však Gilgamešovi povedal, že nesmrteľnosť nie je pre smrteľníkov. Dal mu však šancu. Ak dokáže zostať bdelý sedem dní a nocí, dokáže prekonať svoj osud. Gilgameš však podľahol únave a zaspal na sedem dní. Utanapištim sa nad ním zmiloval a prezradil mu o zázračnej rastline, ktorá dokáže prinavrátiť mladosť. Gilgameš ju našiel a rozhodol sa priniesť ju späť do Uruku. No keď si na chvíľu oddýchol a vykúpal sa, rastlinu ukradol had, ktorý ju zjedol a tým aj získal schopnosť obnovovať si život. Gilgameš bol sklamaný, že jeho snaha bola márna. No vďaka tejto ceste pochopil, že skutočná nesmrteľnosť spočíva nie v živote, ale v činoch. Jeho sláva, múdrosť a skutky mohli žiť ďalej v pamäti ľudí. Vrátil sa do Uruku ako iný človek, múdrejší, pokornejší a hrdý na to, čo po sebe zanechá.
