Dielo, ktoré nesie názov „Na západe nič nové“ je jedným z najvýznamnejších antivojnových románov 20. storočia. Autor Erich Maria Remarque realisticky zobrazuje hrôzy vojny a jej dopad na životy bežných vojakov. Román je silným svedectvom proti vojne a oslavou ľudskosti a kamarátstva. Medzi hlavné postavy príbehu patrí Paul Bäumer – rozprávač a protagonista, mladý nemecký vojak, Stanislav Katczinsky – starší, skúsený vojak a Paulov mentor, Albert Kropp – Paulov priateľ, inteligentný a ironický, Müller – naivný vojak, ktorý túži po maturite a Tjaden – prostoduchý a dobrosrdečný vojak.
Román sa otvára v roku 1914, tesne pred vypuknutím Prvej svetovej vojny. Paul Bäumer a jeho spolužiaci zo strednej školy sú ovplyvnení vlasteneckou propagandou a nacionalistickým zápalom. Ich učiteľ Kantorek im vojnu vykresľuje ako hrdinské dobrodružstvo a chváli nemeckú vojenskú silu. Podľahnutí tomuto nadšeniu sa Paul a jeho priatelia – Albert Kropp, Leer, Müller a Tjaden – dobrovoľne hlásia do armády. Vo výcvikovom tábore nastáva prvé stretnutie s tvrdou realitou vojenského života. Výcvikový inštruktor, desiatnik Himmelstoss, je sadistický a krutosťami im systematicky berie posledné zvyšky individuality. Paul a jeho kamaráti sú vystavení šikanovaniu a ponižovaniu, čo im začína odhaľovať odvrátenú stránku vojenskej slávy. Na západnom fronte sa mladí vojaci ocitajú uprostred pekla zákopovej vojny. Prvýkrát zažívajú hrôzu delostreleckých útokov, plynových nájazdov a pohľad na mŕtvych a umierajúcich. Paul sa stretáva so skúseným vojakom Stanislavom Katczinským (Kat), ktorý sa stáva jeho mentorom a učí ho ako prežiť v tomto neľudskom prostredí. Spoločne s Albertom, Leerom, Müllerom a Tjadenom tvoria tesnú skupinu kamarátov, ktorí sa navzájom podporujú v boji o život. V boji dochádza k prvým stratám. Paul je svedkom smrti spolužiaka Kemmera, ktorého zbombardovalo delostrelectvo. Tento zážitok ho hlboko zasiahne a zbaví ho posledných útržkov detskej naivity. Vojakom sa stáva rutina hľadania potravy, opravovania zákopov a neustáleho strachu o život. Paul sa zapája do bojových akcií, zabíja nepriateľov a zažíva utrpenie, aké si ani nevedel predstaviť. Po dvoch rokoch na fronte dostane Paul dovolenku a vracia sa domov. Stretnutie s rodinou a priateľmi je však sprevádzané pocitom odcudzenia. Vojna ho zmenila a už sa nevie stotožniť s civilným životom. Zaznamenáva zmeny v spoločnosti, kde vojna ovplyvnila aj tých, ktorí nebojovali priamo na fronte. Po návrate na bojisko sa dozvedá o smrti Leera a Müllera. Počas ofenzívy je Paul zranený a prevezený do nemocnice. V lazarete sa stretáva s ďalšími ranenými vojakmi a zdravotníkmi, ktorí sú takisto poznačení vojnou. Zažíva utrpenie chorých a zranených, ale aj momenty spolupatričnosti a humoru, ktoré im pomáhajú prekonať bolesť. Po zotavení sa Paul opäť nastupuje na front. Vojna sa však už stáva nezmyselnou a brutálnou bitkou. Paul je znechutený zabíjaním a stráca akúkoľvek vieru v zmysel vojny či budúcnosť. Mnohí z jeho kamarátov padnú alebo sú ťažko ranení, vrátane Kata. Paul a jeho preživší priatelia, Kropp a Tjaden, už len mechanicky plnia rozkazy a túžia po prežití. V októbri 1918, len pár dní pred koncom vojny, čakajú Paul a jeho kamaráti Kropp a Tjaden v zákopoch na prímerie. Atmosféra je napätá a plná očakávania. Všetci túžia po tom, aby sa konečne skončilo utrpenie.
V jeden deň sa strhne nepriateľská ofenzíva, ktorá zničí ich pozície. Paul sa vrhá do boja, aby ochránil Tjadena. V záverečnej bitke je Paul smrteľne zranený a umiera v náručí Kropppa. Paulova smrť je tragická a zbytočná. Umiera len pár dní pred koncom vojny, keď už je víťazstvo Nemecka nepravdepodobné. Jeho smrť symbolizuje absurditu vojny a zbytočnosť stratených životov. Román končí vetou: „Na západe nič nové“. Táto veta symbolizuje nekonečný cyklus vojny a násilia, ktorý sa neustále opakuje. Aj keď sa jedna vojna končí, vždy existuje hrozba, že sa čoskoro začne ďalšia.