Kniha sa mi páčila, videl som aj film, podáva reálny obraz o prvej svetovej vojne prostredníctvom reportáže z frontovej línie.
Forma románu je ovplyvnená Remarquovým novinárstvom. Cieľom románu bolo podať posolstvo o stratenej generácii, ktorá síce vojnu prežila, ale vojna ju napriek tomu zničila.
Celý román, okrem záveru, je rozprávaný v prvej osobe. Hlavným hrdinom a rozprávačom je Paul Bäumer. Jeho rozprávanie začína, keď je jeho jednotka stiahnutá z boja a vojaci odpočívajú v pokojnom zázemí. Paul sa rozprávaním sledu epizód vracia k predchádzajúcemu i súčasnému životu.
Paul je bývalý gymnazista, ktorý sa spolu zo spolužiakmi, pod vplyvom vlasteneckého ošiaľu na začiatku vojny prihlásil do armády. Všeobecné nadšenie pre vojnu je také, že ani rodičia neváhajú označiť svoje deti za zbabelcov, ak nemajú chuť prihlásiť sa na vojnu. Prvé dezilúzie prichádzajú počas vojenského výcviku v kasárňach, kde šikanovanie a výcvik spôsobujú postupné odľudštenie mladých gymnazistov. Nové skúsenosti posúvajú postavy k ďalším precitnutiam. Príchod na front a stretnutie s veteránmi otvára Paulovi a jeho spolužiakom oči a zisťujú, že život na fronte je niečo iné ako výcvik v kasárňach. Týždne a mesiace života na fronte zmenia mladých ľudí na nepoznanie a ich svet a život sa natoľko zmení, že si nevychutnajú ani návštevy doma, ktorý pre nich predstavuje nereálny svet.
Paul a jeho kamaráti zažívajú boje, útoky, zranenia, smrť. Z ich pôvodného nadšenia zostáva len otupený pud prežiť a všetky veľké krásne idey vlastenectva sú preč. Rozpor medzi vlasteneckými ideálmi a praktickou stránkou vojny je obrovský a hodnoty hrdinov sa scvrkávajú na základné potreby prežitia. Postupne sa dostávajú do rozporu s názormi generácie svojich rodičov a s kultúrou spoločnosti ako takou. Zážitky zo zákopov obnažujú sebaklam a ilúzie falošného vlastenectva. Paul a jeho kamaráti si uvedomujú, že nepriateľ je v rovnakom postavení, má rovnaké radosti a obavy, a že rozdiel je len vo frontovejstrane. Ich úvahy o rovnosti ľudí nie sú analytické, nehľadajú dôvody, ale cítia, že oni aj nepriateľ sú len zrnkami v mlynčeku vojny, ktorú vnímajú skôr ako prírodnú katastrofu, v ktorej sa ocitli a musia prijať svoj osud. Záver knihy je napísaný v tretej osobe a uvádza, že Paul Bäumer padol v Októbri 1918. Tragický kontext zbytočnej smrti na úplnom konci je zvýraznemý oficiálnou správou, ktorá hlási, že na západnom fronte je pokoj.