Erik Jakub Groch: Tuláčik a Klára
Tuláčik bol zatúlaný psík a Klára bola malé dievčatko. Najskôr nájde Tuláčik domov u Kláry a potom sa spolu navzájom spoznávajú.
Jedného dňa sa Klára rozhodla urobiť Tuláčikovi radosť a namaľovať obraz. Najskôr si myslela, že namaľuje piškótovú kosť, ale napadlo jej, že by ten obrázok mohol zjesť. Potom sa si zas myslela, že by sa potešil keby namaľovala zajaca, ale to by na obrázok zas brechal. Po dlhom uvažovaní sa rozhodla, že namaľuje psíka. Takého ryšavého ako je Tuláčik. No nebol to ON ale ONA. Volala sa Margita. Kláre sa obrázok psíka veľmi páčil a ešte viac sa jej páčilo meno Margita lebo to bolo skoro také pekné meno ako Klára. Obrázok zavesila na stenu a Tuláčik sa len tak jedným okom zostal pozerať a potom nie a nie odtrhnúť sa od obrázka. Tuláčik si predstavoval ako sa s Margitou naháňa. Potom ako s Margitou zavýjajú na mesiac. Ako obedujú spolu v hoteli a na tanieri je voňavá talianska piškótová kosť. Keď si to všetko predstavil, chytil sa za brucho, vypúlil oči a ochorel. Vyhlásil, že je zamilovaný. Klára mu dala studený obklad na čelo a uvarila bylinkový čaj. Tuláčikovi sa sníval zlý sen o Margite a veľmi ho všetko bolelo. Keď sa prebudil, obrázok s Margitou už na stene nebol. Klára ho zvesila, zbúrala stenu a tehly z nej zakopala do zeme. Odrazu bolo Tuláčikovi lepšie a vzal farby aby mohol namaľovať obrázok. Najprv namaľoval zelenú trávu. Potom modrú oblohu. Nakoniec veľké ryšavé srdce.
Tuláčik a Klára patrím medzi moje obľúbené knihy, pretože je plná krásnych príbehov o vzťahu dievčaťa Kláry a psíka Tulácčika. Klára urobí všetko aby bol Tuláčik s ňou šťastný a spokojný.