Keďže je pre mňa jednoduchšie spracovať a vcítiť sa do autorových myšlienok, ak čítam v anglickom jazyku, tak ani táto kniha nebola výnimkou. Je to zvláštne, ale čítanie v anglickom jazyku je pre mňa omnoho viac obohacujúce ako čítanie v tom slovenskom.
Po dočítaní tejto knihy som nedokázala vnímať nič iné iba hlas svojich myšlienok. Jednoducho ostala vo mne prázdnota, ale zároveň porozumenie voči samej sebe, aj voči autorovi. Autor a kniha vo mne zanechali kus empatie a pochopenia pre ľudské pocity a zároveň aj pre chaos myšlienok. Moje slová by nestačili na popísanie toho, čo sa v tom momente odohrávalo v mojej hlave. Autor v tejto knihe totiž zhrnul všetko, čo som ja
doteraz nedokázala správne vyjadriť. Miestami som mala dokonca pocit, že autor píše o mne. Pretože som sa videla v mnohých situáciách, v ktorých sa postavy nachádzali. Najbližšia mi však bola postava, ktorá odrážala myšlienky samotného autora “The Dreamer“. Je to jednoduchá a zároveň dôkladne prepracovaná postava, s hlbokými myšlienkami a veľkým srdcom. Jeho správanie mi veľmi pripomínalo to moje. Aj napriek tomu, že ostal v knihe nepochopený a ublížený, vo mne sa našlo pochopenie pre všetko, čím si prešiel. Avšak bolo pre mňa trochu zvláštne, keď som si uvedomila, akí smiešni ľudia dokážu byť po tom, ako sa zamilujú. Bolo trochu úbohé si všímať, ako nesmierne dokážeme byť zaslepený láskou a ako veľmi si dokážeme ubližovať kvôli niekomu, kto o nás v skutočnosti ani nestojí. Ale nemôžeme viniť ľudí z toho, že sa zamilujú do niekoho iného, a teda, že nám neopätujú lásku. Autor mi ukázal svet, lásku a ľudí z iného uhla pohľadu a pomohol mi uvedomiť si, že v skutočnosti nikto z nás nedokáže ovplyvniť pocity toho druhého. Ostal vo mne však pocit nepochopenia zo strany iných ľudí. Vyvolal vo mne teda otázku: „Som na tomto svete len na to, aby som chápala iných, alebo budú raz chápať aj oni mňa?“
Od momentu, čo som začala čítať knihy F. M. Dostojevského mi táto otázka vŕta hlavou a nedokážem nájsť správnu odpoveď. Z tejto knihy si teda beriem inšpiráciu, ale aj veľa filozofických otázok. Myslím, že si začnem viac vážiť empatiu a ľudskú prítomnosť, pretože nikto z nás nevie, čo sa v skutočnosti odohráva v našich myšlienkach a aký vnútorný boj sa v nás odohráva. Avšak mám pocit, že si z tejto knihy beriem aj pocit osamelosti. Tento pocit vo mne ostal, pretože ma autor nútil premýšľať nad mojimi vlastnými vzťahmi s ľuďmi a nútil ma porovnávať ich so vzťahmi v knihe. Zanechal vo mne aj mnoho otázok o mojej existencii a slobode. Je zvláštne si uvedomovať, ako veľmi neslobodný človek dokáže byť a ako veľmi sa dokáže ponárať do svojich myšlienok a spôsobovať si tak ťažkosti a existenčné krízy. A to všetko len vďaka myšlienkam vyjadrených v knihe „Biele noci“.
Nakoniec by som rada zhrnula, že aj napriek mnohým otázkam, ktoré vo mne po prečítaní ostali, bola táto kniha veľkým dobrodružstvom a určite sa znova vrátim k autorovi a prečítam si z jeho tvorby niečo ďalšie.