Ove je starší muž, ktorý pôsobí veľmi nepríjemne. Všetko ho rozčuľuje – ľudia, čo zle parkujú, susedia, ktorí nedodržiavajú pravidlá, mladí, čo nevedia nič opraviť. Má presne stanovený denný režim, chodí kontrolovať poriadok vo svojom okolí a všetkých považuje za neschopných. Vyzerá ako typický „hundroš“, ktorého by si nikto nechcel za suseda.
Lenže postupne sa dozvedáme, prečo je Ove taký, aký je. Jeho žena Sonja, ktorú miloval nadovšetko, zomrela. Predtým prišli aj iné straty práca, zmysel života… Ove sa cíti úplne sám, a tak sa rozhodne, že chce zomrieť. Lenže vždy, keď sa o to pokúsi, ho niečo alebo niekto preruší noví susedia, žena z Iránu, malé deti, mačka bez domova a množstvo situácií, ktoré ho nútia pomáhať, aj keď nechce.
Kniha Muž menom Ove ma fakt prekvapila. Myslel som si, že to bude niečo nudné o dôchodcovi, ktorý len nadáva na všetko, ale už po prvých kapitolách som pochopil, že je to omnoho viac. Je to kniha, ktorá je zároveň smutná, vtipná, aj dojímavá.
Ove ma na začiatku dosť štval. Bol nahnevaný, nepríjemný, všetkých urážal a vyzeral ako niekto, kto nikoho nemá rád. Ale čím ďalej som čítal, tým viac som mu začal rozumieť. Mal za sebou ťažký život a ľudí mal vlastne rád len to nevedel ukázať. A presne to sa mi na tej knihe páčilo že ukazuje, ako nemáme súdiť ľudí podľa prvého dojmu. Ove nebol zlý, len bol zlomený.
Najviac sa mi páčili tie scény, keď sa ho pokúšal niekto „vyrušiť“, keď si chcel siahnuť na život. Raz to bola susedka, ktorá potrebovala pomoc s autom, inokedy malé deti, čo ho začali mať rady. Tie momenty boli zároveň smiešne aj dojemné
