Túto knihu som si prečítal najmä kvôli žánru a všeobecnej zápletke, zároveň som dostal motiváciu ju prečítať aj kvôli divadelnému predstaveniu, na ktorom som bol. Myšlienka Georga Orwella o totalitnej budúcnosti, kde sú ľudia poddaní tyranskému režimu je viacmenej zastrašujúca. Podklad príbehu o zahalení tyranie pomocou prvkov, ako sú napríklad ministerstvá, všeobecné myslenie vlády, šírenie propagandy pomocou motta a kontrol je dosť dobrý na to, aby sa čitateľ mohol nachvílu zamyslieť nad svetom či je ako taký z vrchu a z vnútra. Sú tam skvelo opísané prvky, napríklad geografická poloha (Oceánia, Eurázia a Východoázia), zložky ako Myšlienková polícia (Thought Police) alebo politická strana Anglický Socializmus (INGSOC). Okrem toho chválim autora za mimopríbehové vysvetlenie jazyku Newspeak, ktoré sa v diele vyvíjalo a zaužívalo najmä v názvoch, ako je INGSOC, alebo Minitrue. Čo sa týka týchto strán, je strašné uvažovať nad tým, aké mala politická strana ciele a spôsoby odstraňovania osôb, ktoré išli proti režimu a nebála sa použiť násilie, mučenie, zotročovanie, vraždenie alebo vymývanie mozgov. Je to strašné, ale toto je jeden z bodov, ktorý sa mi najviac páčil, lebo je to v súlade s reálnym svetom a je to v príbehu skvele opísané. Príbeh hlavnej postavy Winstona Smitha, opisujúc i prácu zamestnanca Ministerstva Pravdy a lásku k žene, ktorá s ním pracuje a nakoniec ho zradí pre národ dodáva dosť kontextu do deja, za, čo som veľmi spokojný. Je tu vidno, že sú tu aj ľudia, ktorí nesúhlasia s týmto režimom a snažia sa mu predísť, ako napríklad vyhnutím telescreenom a podobne. Za myšlienku a poučenie z príbehu chválim autora a dúfam, že sa nájdu ľudia, ktorí budú s ním aj súcitiť a tvoriť podobné diela.