Román zobrazuje kritiku dobovej morálky, kontrast lásky a nevďačnosti detí. Hlavná postava zobrazuje tragédiu otcovskej lásky schopnej najväčších obetí pre dcéry, aby sa dostali do vznešenej spoločnosti. Otec Goriot je bývalý úspešný obchodník, ktorý svojimdvom dcéram, Anastázii a Delfíne, po smrti svojej ženy zasvätil celý život. Jeho zámer s dcérami mu vyšiel. Jedna sa vydala za šľachtica, druhá za bankára. V ich manželstvách,však hlavnú úlohu hrali peniaze, nie láska. Otec Goriot je zo začiatku zaslepený ich postavením, prispieva im na ich nákladný život a financuje ich márnivosť. Zachraňuje ich pred škandálmi, podporuje ich milencov. On sám žije v penzióne, ktorý je symbolom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti. Čím vyššie sa obyvateľ penziónu sťahuje, tým je chudobnejší a biednejší. Otec Goriot prichádza do penziónu ako bohatý človek. Peniaze sa však rýchlo míňajú a on postupuje do vyšších poschodí.
Nevďačné dcéry sa za svojho otca hanbia, nestýkajú sa s ním, dobré sú im len jeho peniaze. On žije opustený v penzióne. Stará sa o neho študent Rastignac, ktorý pozná obidve jeho dcéry a odsudzuje ich cynizmus. Goriot umiera v chudobe, sám a opovrhnutý. Na pohrebe sa s ním lúči iba sluha z penziónu a Eugéne de Rastignac.
Román je kritický ku spoločnosti, v ktorej nie je miesto pre cit a poctivosť. Tie sú považované za slabosť. Ľudské vzťahy a mravy sú prepočítané na peniaze, ktoré ovládajú svet. Tragika hlavnej postavy a jeho smutného života spočíva v tom, že všetko čo vykonal pre šťastie svojich dcér, sa napokon obracia proti nemu.