Túto knihu som s radosťou prečítala, pretože ma oslovilo jej filmové spracovanie. Knihu odporúčam prečítať každému kto miluje zvieratá. Uvedomila som si, že pes je skutočným priateľom a spoločníkom.
V Japonsku sa jedného dňa narodilo osem šteniatok rasy Akita – Inu do tuhej zimy. Šteniatka rástli na rodinnej farme a postupne odchádzali do nových domovov.
Profesor Ueno dal svojmu šteniatku meno Hačiko. Spolunažívanie s profesorovou rodinou začalo samozrejme šibalstvami malého psíka, ale postupne zvládol povely i spolužitie s rodinou. Hačí odprevádzal profesora cestou do práce na vlakovú stanicu a netrpezlivo čakal jeho príchod domov.
Raz sa však stalo niečo veľmi smutné – profesor sa domov nevrátil. Jeho pes ho však neprestal čakať. Ráno išiel znovu na stanicu a strávil tam celý deň. Celé hodiny trpezlivo očakával príchod svojho pána.
Profesorova manželka predala dom a odsťahovala sa, no Hači chcel ostať tam, kde mal jeho život zmysel…. Hačikó zomrel v Marci 1935.
Pamätajme na to, čo nám hovorí aj tento príbeh – pes nie je vec, nie je to ani hračka, ale živá bytosť, citlivé, úprimné a milujúce stvorenie.
Hačikó má postavenú vlastnú sochu na stanici, kam chodil čakať svojho pána.