Starý 80-ročný vdovec hájnik Čajka zomiera. Ešte ráno vstáva sviežo z postele, vystúpi na pastvisko, kde si po dlhej a úmornej ceste sadne, oprie sa o pník a skoná. Na lúke ho nachádzajú valasi, ktorí sa ho pokúšajú prebudiť k životu, avšak márne – je už mŕtvy. Po Čajkovi ostalo jeho jediné dieťa, sirota Michal. Michal sa chce zo životom zmieriť a postaviť sa na vlastné nohy. Túži však po stálej práci u jedného gazdu. Michal sa dostáva do služby starého Villániho. Prosí, aby ho vzal do služby a oboznamuje ho so svojím životným osudom. Villáni ho prijíma (poznal jeho otca), a Michal po čase dostáva hájovňu.
Pred tým než sa stáva Michal hájnikom pracuje u horára, kde sa spoznáva s krásnou zemianskou dievčinou Hankou, do ktorej sa zamiluje. Hanka je jediná horárova dcéra, ktoré odmieta všetkých pytačov, avšak i ona sa zamiluje do Michala. Michal si netrúfa požiadať ju o ruku, lebo sa bojí že ho odmietne kvôli jeho postaveniu. Michal sa stáva rozporuplnou postavou – jednak Hanku miluje a túži si ju vziať, na druhej strane ju nechce vohnať do chudoby a biedy. Po čase však nadobudne odvahu a požiada ju o ruku – onedlho sa koná svadba.
Nedeľná cesta do kostola. Hanka rozpráva celá ustarostená Miškovi o svojom sne. Snívalo sa jej, že ju chcel Michal zachrániť pred obludou, tá ho premohla a zhodila do priepasti. Miško ju upokojuje a zlý sen prirovnáva k niečomu, čo ako príde, tak aj odíde. Hanka sa cíti lepšie, v kostole sa modlí za Miška, aby sa zbavila negatívnych myšlienok na zlý sen.
Jedného dňa Villáni so svojim sluhom prichádzajú k Čajkovej hájovni a stretávajú sa tu s Hankou. Villáni sa ju pokúša zviesť, ona ho však neustále odmieta a posiela preč. Hanka sa Villánimu veľmi páči, chce jej pomáhať, zalieča sa a vypytuje sa na Michala. Napokon Artuš i s Janom odídu, Hanka si vydýchne… Po časti Maliniarky (v ktorej autor prirovnáva chlapcov a dievčatá k lesným plodom a stromom) sa vraciame opäť do deja. Dvaja malí chlapci – Ondrej a Janíček prichádzajú k hájovni, kde stretávajú Hanku. Hanka im dáva jesť a vypravuje ich na cestu z hory domov. Artuš Villáni, opäť mieri k hájovni. Hanka zachováva duchaprítomnosť, vykričí Villánimu, že je vydatá a aby jej dal už pokoj – posiela ho preč; zamyká sa v hájovni, Artuša dnu nevpustí.