V jednom ďalekom meste žil chlapec Kay a dievčatko Gerda. Neboli súrodenci, ale mali sa veľmi radi. Raz im stará mama porozprávala príbeh o Snehovej kráľovnej. Povedala im ,že je studená ako ľad a prichádza zo zimou. Niekedy pozerá do okien a kreslí na ne záhadné obrazce. Kay sa jej vôbec nebál. Avšak večer keď začal padať prvý sneh, zazrel v okne snehobielu pani, ktorá mala na hlave korunu z cencúľov. Bola to Snehová kráľovná! Keď sa však Kay na ňu pozrel niečo ho pichlo v oku. Bol to kúsok diabolského zrkadla. Odvtedy všetko čo bolo dobré jemu sa zrazu zdalo hlúpe. Kay sa zmenil na zlomyseľného a márnomyseľného chlapca. Nechcel sa už ani hrať s Gerdou. Jedného dňa si Kay vzal svoje sánky a utekal na námestie kde zbadal veľké biele sane. Jeho sánky boli menšie. A tak ich o seba priviazal. Tie sa rozbehli do sveta. Keď zastali zdvihla sa z nich Snehová kráľovná. Povedala Kayovi aby podišiel k nej a pobozkala ho na čelo. Kay zabudol na Gerdu a nechal sa odviesť do krajiny večného ľadu a snehu. Gerda sa vydala svojho priateľa hľadať ale nikde ho nevidela ani nepočula. Až jedného dňa stretla čiernu vranu. Tá jej povedala ,že jej Kaya možno videla a zobrala ju do zámku. Princ ktorý sa tam objavil bol veľmi pekný a pohostinný.
Dal Gerde teplné topánky, kabát a koč. Dievča sa pobralo ďalej. Kočiar v lese však napadli lúpežníci, ale Gerdu zachránila náčelníková dcéra. Malé dievčatko chcelo mať niekoho s kým by sa mohla hrať. Veľmi však zosmutnelo keď si vypočulo Gerdin príbeh. Ponúkla sa ,že jej pomôže a povedala jej nech si zoberie jej soba. Po nejakom čase sob zastal. Povedal jej ,že musí pokračovať sama lebo on do ľadového kráľovstva vsúpiť nemôže. Gerda vykročila a uvidela zámok postavený z ľadu. Všade bolo mrazivo. V najväčšej izbe stretla Kaya. Objala ho no ten ju nespoznal. Gerda sa rozplakala a jej horúce slzy roztopili Kayovo ľadové srdce. Aj Kay sa rozplakal a z oka mu vypadol kúsok diabolského zrkadla. A tak snehová kráľovná stratila nad ním moc. Deti sa vrátili domov a ich radosť nemala konca kraja.