Táto kniha, Harry Potter a väzeň z Azkabanu, je asi moja najobľúbenejšia z celej série. Je iná ako tie predchádzajúce, nie je tu priamy súboj s Voldemortom, ale je plná napätia, tajomstiev a nových postáv, ktoré úplne menia pohľad na celý príbeh. Začína sa to tým útekom Siriusa Blacka z Azkabanu, čo je samo o sebe dosť desivé. Všetci si myslia, že je to vrah a zradca, ktorý chce zabiť Harryho. Ale ja som od začiatku cítila, že to nie je také jednoduché. Najviac ma fascinovali tie Potlúky. Tí dementori sú proste najstrašnejšie stvorenia, aké si viem predstaviť. Ich dotyk vysáva šťastie a nádej, a ja som sa pri ich opise triasla od strachu. A ten Patrón, ktorý ich dokáže zahnať, je taký krásny a mocný. Keď sa Harry učí toto kúzlo, je to taký dôležitý moment pre jeho rast. A profesor Lupin! On je proste najlepší učiteľ obrany proti čiernej mágií. Je múdry, chápavý a má skvelý zmysel pre humor. A ten jeho problém s vlkodlakmi, to je tiež veľmi zaujímavé. Celý ten príbeh s tým, ako sa ukáže, že Sirius Black je Harryho krstný otec a že je nevinný, to je taký šok. A ten skutočný zradca, Peter Pettigrew, ktorý sa skrýval ako potkan, to je taká zrada. Páči sa mi, ako sa Harry, Ron a Hermiona snažia odhaliť pravdu a pomôcť Siriusovi. A ten Časovrat! To je geniálny vynález, ktorý im umožní vrátiť sa v čase a zmeniť priebeh udalostí. Je to taký dômyselný spôsob, ako vyriešiť problém. A ten koniec, keď Sirius utečie a Harry vie, že má rodinu, to je taký dojemný moment. Táto kniha je plná zvratov, emócií a ukazuje, ako dôležité je neveriť všetkému, čo sa povie, a hľadať pravdu.
