Hasič Koľajnička
Bolo pokojné ráno a pán Koľajnička sedel na gauči. Keď v tom zazvonil alarm!
Pán Koľajnička sa strhol z gauča. Bežal k vysielačke. „Haló, haló…aký máte problém?“.
„Horí v starom múzeu“.
Pán Koľajnička nasadol do svojho červeného auta a uháňal k starému múzeu. Keď pán Koľajnička s inými hasičmi a hasičkami uhasili oheň, tak sa pán Koľajnička pobral k troskám starého múzea.
Len čo si pán Koľajnička obzrel prízemie pokračoval na vyhoretú povalu a potom zbadal z jedného šuflíka trčať papier. Pomyslel si: „určite je to niečo vzácne“. Zobral si ohoretý hárok papiera, strčil si ho do horného vrecka a pobral sa domov.
Na druhý deň ráno zistil, že to čo má, nie je bezcenný hárok papiera, ale stará mapa. Vŕtalo mu v hlave ako sa vôbec mohla ocitnúť v múzeu a pretože mu to stále vŕtalo v hlave, tak sa rozhodol ísť a nájsť poklad.
Pán Koľajnička sa nezadržateľne blížil k pokladu, keď mu cestu zastala veľká skala. Našťastie si spomenul na rozprávku „Sezam, otvor sa“. Pán Koľajnička sa nadýchol a z celého hrdla zvolal: “Sezam, otvor sa!“. A či to šlo alebo nešlo skala sa odvalila.
Po chvíľke hľadania narazil na veľký otvor. Vliezol dovnútra. Vnútri našiel neveľkú chodbu. Vydal sa teda dolu. Po chvíľke objavil malú jaskynku a v nej kde sa vzala tu sa vzala neveľká truhlička. Pán Koľajnička natiahol ruky, že ju otvorí no v tom sa o zval silný rev. Pán Koľajnička prišiel na to, že získať poklad nebude až také ľahké. Pán Koľajnička schmatol neveľkú truhličku a upaľoval von z jaskyne. Vyliezol po strmej šmykľavej skale von na veľkú skalu. Na veľkú skalu sa strážca pokladu nevedel dostať. Pán Koľajnička utekal ku svojmu autu rýchlo a vyšvihol sa na predné sedadlo. Naštartoval motor a upaľoval kade ľahšie. Asi po 15 minútach prišiel do svojho domčeka. Sadol si na gauč a otvoril neveľkú truhličku a v nej našiel staré mince a náhrdelníky. Ľahol si do postele a pomyslel si: „škoda, že všetko musí ísť do múzea“ a potom zaspal.