V jeden krásny podvečer v Sicílii sa vracal predseda strany LPDNS (La parte popolare della nostra Sicilia) po skoro prázdnej ulici, domov. Zrazu pred ním zastavilo biele štvormiestne auto a vyliezli z neho dvaja vysokí muži a pána Aurelia (číta sa Aurela) rozstrieľali doslova na kúsky. Na miesto o niekoľko minút na to dorazila záchranka s políciou ktorých potajme nasledovala aj miestna sicílska televízna stanica. Pán Bernardo odháňal reportéra z miesta činu, avšak reportér bol neodbytný a tak musel použiť donucovacie prostriedky. Telo odviezli na expertízu do nemocnice Via Giuseppe Mazzini a svedkov na výsluch. Televízia Tendalino informovala verejnosť o skutočnosti že mafiánskym popravám nie je koniec. Ďalej natočila bulvárnu reportáž o tom ako na ich reportéra “zaútočil” major Bernardo. Pán Bernardo pritom tvrdí že si iba robil svoju prácu a že reportér zaťažoval chod vyšetrovania a nereagoval na viacero výziev. „Pán Bernardo, vieme niečo o vražde pána Aurelia?” spýtal sa redaktor Rímskej televízie. Áno povedal Bernardo Rímskej televízii – lebo pán Aurelio bol verejne známy takmer po celom Taliansku ako predseda slávnej politickej strany LPDNS. Hovorilo sa, že sa zaplietol do niekoľkých podvodov ktoré sa mu že vraj podarilo pomocou pár vplyvných kamarátov zamietnuť pod koberec. Avšak vyzerá to tak že títo kamaráti mu už moc nepomôžu, no ale späť k príbehu. „Zatial vieme len to, že nič nevieme.” odpovedal vtipným tónom major Bernardo, avšak nikto v televízii Tendalino sa nezasmial. „Je pravda že vám príde pomôcť doktor Regazzoni?” spýtal sa miestny redaktor. Major Bernardo sa v duchu naštval, lebo si nahováral že tento prípad zvládne sám a nie že mu to má prísť pomáhať dajaký cudzinec z Neapolu. „Ako to myslíte a kto Vám sprostredkoval takúto informáciu?!” povedal naštvaným tónom. „Vedenie Sicílskej polície usúdilo že na tento prípad nie ste moc skúsený. A preto budete údajne pomáhať skúsenejšiemu doktorovi Regazzonimu.” odvetil redaktor. „Jak je možné že o tomto počujem prvý krát? Nemal som byť informovaný o takomto závažnom rozhodnutí v prípade skôr ako média?” zvýšil hlas Bernardo. „Neberte si to osobne, ale myslím že keby sa tak stalo, tak by bolo vo Vašej kancelárii o päť stolov menej pán Bernardo.” podpichol ho redaktor. „No a teraz sa dámy a páni presunieme do Neapolu kde bude mať môj kolega exkluzívny rozhovor s doktorom Regazzonim.” „Ako ste si mohli dovoliť takto odstrihnúť!” zhučal Bernardo na svojho nadriadeného na policajnej stanici. „Pán Camillo, toto bola veľká príležitosť sa konečne niekam posunúť v mojej policajnej kariére a vy si dovolíte sem pozvať dajakého Regazzoniho, ktorí bol na Sicílii tak maximálne prstom na mape?! Nikto toto mesto nepozná tak dobre ako ja a dokonca si dovolím tvrdiť že ten Regazzoni.” „Bernardo ukludnite sa prosím.” skočil šéf oddelenia Camillo Bernardovy do reči. „Regazzoni má za sebou kopu vyriešených prípadov po celom štáte a odhalil viaceré mafiánske zločiny tohto typu. Tento prípad nie je o tom kto tu získa slávu a povýšenie. Tu ide o veľa. Už pol roka sme si mysleli že je konečne koniec sicílskej mafie, a ako si môžete všimnúť boli sme úplne vedľa, tak prosím Vás už sa vzchopte a prestante sa správať ako malý.” Bernardo vstal, a zo smutným výrazom opustil šéfovu kanceláriu.