Čas ukáže premenu môjho žitia.
Nechala som si otvorené dvierka, no nenapadlo ma, že ich zničia.
A však všade navôkol,
by hnedé lístie zachytila tvoja zrenička, keby si ho neodkopol.
Nekonečná obloha chytá hmlistý odtieň zimy.
Dole, na rieke pravdy, ti tvoj odraz vraví, ako už nevyčnievaš medzi nimi.
Môžeš sa radovať, môžeš s nimi oslavovať,
už si nemusíš nič dokazovať.
Vidíš, ako sa sny plnia?
Iba tí čo sa vzdali, mlčia.
Ak sa tvoje túžby zrútia,
iba predstieraj, že ich vystaváš znova, oni potom už len hlavou krútia.
Ja žijem v letnom vánku.
Ty žiješ v zimnom spánku.
A všade navôkol,
vysoká zelená tráva už nevyčnieva,
končí jej sláva.
Stále musíš utekať, ale veď sa pozri navôkol.
Hlavu si nezdvihol, keď si zakopol.
Všade vidíš len to nepochopiteľné,
ale som tu ja a moje bytie nebude večné.
Nekonečna obloha chytá hmlistý odtieň zimy.
Už je neskoro, ratolesti zimy už padajú so šatami bielymi.