Boli letné prázdniny. Sestry Lucia a Janka sú veselé dievčatá. Lucia má 10 rokov a Janka má 8 rokov. Bolo pekné počasie a Lucia s Jankou sa hrali schovávačku v záhrade. Zrazu videli psa pobehovať okolo ich domu. Psík mal farbu ako líška. Veľmi sa ich bál, ale stále sa potuloval okolo nich. Z domu mu priniesli jedlo a vodu. Schovali sa, aby sa ich nebál a najedol sa. Pomaly si ho získali a nechal sa im pohladkať. Dievčatá išli za mamkou do domu a povedali, čo sa stalo. Lucia prosí mamku: „Mami prosííím, môžeme si toho psíka nechať? Prosííím!“ Mama odpovedala: „Najskôr musíme zistiť, či psíka niekto nehľadá.“ Lucia sa pýta: „Ako to urobíme?“ … „Ja viem, ja viem! Môžeme psíka vyfotiť a fotky podávať do poštovej schránky každého domu v dedine.“ ozvala sa Janka. „Skvelý nápad!“ vykríkla Lucia. „Môžeme na fotku napísať naše telefónne číslo, aby vedeli, kde majú zavolať, ak takého psíka stratili“ povedala mama. Tak aj urobili. Nikto sa neozval, tak si ho nechali a pomenovali ho Foxi. Deti boli šťastné. S Foxim sa hrávali v záhrade. Psík bol vďačný, že ho zachránili. Jedného dňa išli celá rodina na prechádzku do lesa. Foxi odbehol a dlho sa nevracal. „Kde je Foxi?“ pýta sa Lucia. „Ja neviem,“ povedala Janka. „Kde sa mohol stratiť? Poďme ho hľadať!“ povedala mama. Hľadali a hľadali, nemohli ho nájsť. Boli veľmi smutné. Už mysleli, že ho stratili, keď zrazu počuli štekať psa. „Počujete štekanie? To je určite Foxi!“ skríkla Janka. Foxi na nás štekal a stále od nás odbiehal. Ocko povedal: „Asi nám chce niečo ukázať, poďme za ním!“ Všetci išli za ním, až ich doviedol k stromu, na ktorom niečo viselo. Otec to dočiahol a zistil, že to sú dve šteniatka v igelitovej taške. Ocko povedal:“ Dobrý Foxi! Veď ty si tie šteniatka zachránil.“ „Ako mohol niekto niečo také urobiť?“ povedala nahnevane mamka. „To musel byť veľmi zlý človek!“ povedala Lucia. Doniesli ich domov a dali im granule a vodu. Keď sa najedli, hrali sa a poskakovali s Foxim. Dievčatá sa z toho tak radovali, že sa pýtali otca aj mamy, či si ich môžu nechať, veď aj Foxi potrebuje kamarátov. Sľubovali, že sa o ne budú starať. Rodičia nakoniec súhlasili, ale dievčatá museli sľúbiť, že budú naozaj s nimi pomáhať. „Ešte dobre, že máme takú veľkú záhradu!“ smiala sa celá rodina. KONIEC
