Kniha I Hope This Doesn’t Find You od autorky Ann Liang ma zaujala hneď na prvý pohľad. Názov znie tajne, ako keby niekto písal niečo, čo nemalo byť nikdy nájdené. Už len preto som si ju chcela prečítať. A som rada, že som to spravila, pretože príbeh ma naozaj bavil. Hlavnou postavou je dievča menom Sadie. Na prvý pohľad je dokonalá, má dobré známky, je slušná, zodpovedná a každý si myslí, že je úplne bezchybná. Ale v skutočnosti skrýva veľa pocitov, o ktorých nikto nevie. Všetko, čo si nemôže dovoliť povedať nahlas, si píše do tajných listov. Sú v nich jej skutočné myšlienky. Niekedy sú nahnevané, niekedy smutné, ale vždy úprimné. Lenže raz sa stane chyba. Jej listy sa omylom dostanú medzi spolužiakov. A odrazu všetci vidia, čo si Sadie naozaj myslí. Jej dokonalý obraz sa rozpadá a ona musí čeliť pravde. Niektorí ľudia ju začnú vnímať inak. Niekto sa jej začne smiať, iní ju začnú chápať. Najviac sa mi páčila jej zmena – ako si uvedomila, že už viac nechce byť len „perfektná Sadie“, ale sama sebou. V knihe je aj romantická časť. Sadie sa postupne zbližuje s chalanom, ktorého predtým nemala rada. Volá sa Július a je úplne iný ako ona bol trochu drzý, ale úprimný. Ich vzťah sa vyvíja pomaly, ale pekne. Nie je to príliš romantické, ale pôsobí prirodzene. Páčilo sa mi, že kniha je napísaná moderne. Niektoré situácie mi boli známe. Napríklad stres zo školy, strach z toho, čo si o mne myslia ostatní, alebo ten pocit, keď sa musíme pretvarovať. Príbeh je plný pocitov, ale aj zábavných momentov. Nečítalo sa to ťažko, dej rýchlo ubiehal a chcela som vedieť, čo bude ďalej. Najviac sa mi páčilo, že kniha ukazuje, aké ťažké je niekedy byť úprimný aj sám k sebe. Myslím si, že by sa mohla páčiť aj tým, ktorí možno sami niekedy skrývajú svoje pocity a chcú si prečítať niečo, čo ich povzbudí. Mňa táto kniha bavila a určite by som ju odporučila.
