Príbeh rozpráva o 40 ženách uväznených v malej klietke pod zemou, ktorá je prísne strážená strážami, ktoré nikdy neprehovoria, nikdy im neublížia, ale určíte ich väznia. Medzi týmito ženami je jedno mladé dievča, ktoré nikdy nepoznalo nič iné ako túto podzemnú klietku a jej pravidlá. Ženy nemajú potuchu o tom, čo sa deje vonku, a ani prečo sú uväznené a podmienky ktoré viedli k ich uväzneniu. Prepadajú pocitu apatie, nevidia šancu na útek. Čoskoro sa však ukáže, že kľúč k ich úteku je práve to mladé dievča, ktoré vždy sedí samo v rohu.
Očakávali by ste, že príbeh je o pohlaví, mizogýni, o rodových rolách, ale nie. Namiesto toho dostávame hlboký príbeh o tom, čo to znamená byť na žive, o zmyslu života a o tom, čo to znamená mať komunitu. Páčila sa mi téma knihy. Aj keď som o takomto námete už počula predtým, toto bolo asi najviac zaujímavé prevedenie. Aj keď SPOILER— dievča, zabudla som spomenúť že ani nemá meno (ak má nebolo uvedené) zomrie bez toho, aby vedela prečo jej život bol taký aký bol, a takisto zomrú ostatné ženy a ona zostane sama, čo nie je len tragické, ale až depresívne. Veľmi pekný príbeh, odporúčam ak máte radi depresiu.