Toto je pokračovanie knihy It ends with us,Začína sa to nami, začína chvíľu po konci Končí sa to nami a to stretnutím Atlasa a Lily po istej dobe. každý z nich už sa vo svojom živote posunul ďalej, no city medzi nimi sú hlboké a stále pretrvávajú a konečne nastala tá chvíľa im dať priestor a poddať sa im. Začína sa to nami je o budovaní a prehlbovaní vzťahu medzi Lily a Atlasom. vzťah Lily s Atlasom bol krásny, prežili si spolu niečo. vedia, že chcú byť spolu, že majú byť spolu. v živote Lily je však, či chce alebo nechce, stále Ryle, ktorý môže znamenať veľkú prekážku pre nich dvoch.
Ryle mi prišiel ešte hnusnejší ako predtým. Lily nechcela ublížiť jeho vzťahu s Emmerson a tak ho nenahlásila, aj keď v hlave jej blikala kontrolka čo ak sa tak zachová aj pri nej. a to len umožnilo aby Ryle svoje reakcie a správanie mohol ďalej stupňovať. až potom sa rozhodla zakročiť a povedať ešte ráznejšie nie. prešla si teda ešte ďalším vývinom a postúpila ešte ďalej. aj tu musím priznať, že síce sa Ryle správal ako dokonalý chuj a agresor, neviem asi som čakala, že bude robiť ešte väčšie komplikácie a protestovať viac, aj keď to čo robil bohato stačilo.
vďaka kapitolám z Atlasovho pohľadu sme nahliadli do jeho minulosti, ktorá nebola tiež ružová, ale strašná a krutá. ich osudy s Lily boli v istej miere podobné a možno preto ich to aj k sebe ťahalo, boli pre seba prístavmi bezpečia. občas som mala však pocit, že Atlas pôsobil až moc ideálne a dokonale. a že aj keby Lily stretla niekoho iného ako Ryle, niekoho normálneho, nemal by šancu, lebo stále by ho porovnávala s Atlasom. aj keď teda v istej veci jej klamal, čo Lily prešla prekvapivo ľahko a bolo.
aj keď ide o veľmi pekné pokračovanie a Lily s Atlasom sa dočkali vlastného happy-endu, aj tak sa u mňa asi nedostavil rovnaký efekt ako pri jednotke. tá ma emocionálne žmýkala od prvej stránky po poslednú. aj táto časť, v istých okamihoch, ale nie až tak. ostalo to niekde akoby na pol ceste. bolo to milé, dojímavé, ale nie emocionálne zničujúce.