Na túto knihu som narazila náhodou, no jej názov ma zaujal. „Bordeline“ – čiže narážka na hraničnú poruchu osobnosti, ale aj hranicu medzi realitou a vlastným vnútrom. Lákaju ma knihy, ktoré sa neboja otvorene hovoriť o duševnom zdraví, o ženách, ktoré sú komplikované, ostré, zraniteľné aj drsné zároveň. Chcela som si prečítať niečo, čo mi nebude len prikyvovať, ale aj nastaví zrkadlo. Je v nej toľko pravdy – o tom, ako veľmi sa prispôsobujeme okoliu, až stratíme vlastný hlas. A ako veľmi sa bojíme ukázať svoje slabosti, lebo svet je nastavený na úspech a nie na autenticitu. „Bordeline“ nie je príbeh s jasným dejom, nie je to nič, čo by sa dalo zhrnúť do „o čom to bolo“. Je to skôr výkrik, intímne denníkové záznamy z mozgu a srdca ženy, ktorá sa snaží prežiť – vo svete, kde sú očakávania vysoké a pochopenie nízke. Bola som miestami smutná ale cítila som sa pochopená. Ak si niekto niekedy myslel, že „divné baby“ sú len rozmaznané, táto kniha mu ukáže, aký komplikovaný a bolestivý je vnútorný svet, v ktorom sa denne pohybujeme. Za mňa silná kniha – možno nie preto, aby som ju pochopila, ale aby som pochopila seba.
