Ahoj, ja sa volám Ela a porozprávam vám príbeh o mojej najlepšej kamarátke, ale aby ste to pochopili, musím to zobrať od úplného začiatku.
Keď som mala 6 rokov a mala som nastúpiť do školy, no vlastne skoro všetci poznáme ten pocit, keď vojdeš do triedy, kde nikoho nepoznáš. Každý tam mal kamaráta alebo kamarátku, len ja som bola sama, ale šťastie sa ku mne obrátilo, našťastie som nesedela sama. Bolo tam ešte jedno dievčatko. Volala sa Lea. Tak si ku mne sadla, ale najprv sme sedeli ako dve hluchonemé. Ale o týždeň po tom si Lea zabudla desiatu doma, tak som jej polovicu z mojej dala. Na ďalší deň mi ona doniesla sladkosť ako poďakovanie. A tu vzniká nové kamarátstvo. Odvtedy sme najlepšie kamarátky a vždy si vymieňame desiaty, ona mi dá niečo zo svojej a ja jej dám niečo z mojej.
Keď prišiel druhý ročník tak sme boli rozhádane. A spôsobil to jeden chalan z našej triedy, volal sa Jožko. Boli sme do neho tak zamilované, že nás to rozhádalo. A ani sme potom spolu nesedeli. Ale bolo to zbytočné sa o neho hádať. Mal už inú.
V treťom ročníku, keď sme sa po dlhej dobe zasa skamarátili, tak sme si spolu sadli a rozprávali sa. O mesiac ku mne prišiel Jožko, či by som s ním nechcela byť. Rýchlo mi prebehlo v hlave, či sním mám alebo nemám byť. Potom mi prešlo po rozume, či by som neurazila Leu. Tak som povedala nech mi dá týždeň na premyslenie. Za ten čas som išla za Leou a všetko som jej povedala. Jej výraz som nevedela rozlíšiť, či je šťastná alebo sklamaná. Potom mi povedala dobrú radu, ktorú používam doteraz. Tak som išla za Jožkom aj keď som na premyslenie mala ešte dva dni. A povedala som mu, že s ním budem chodiť.
V štvrtom ročníku sme s Leou išli prvý raz samé do obchodu. Teda do obchodného centra Eperia. Lenže ja som si zabudla peniaze a ona mala len pár centov. Tak sa malý výlet do Eperie nevydaril, ale to nevadí. Na ďalší deň sme tam išli s Jožkom a nemusela som si brať ani peniaze. Povedal mi, že mi niečo kúpi. A hádajte, čo mi kúpil. Prstienok a na ňom bolo srdiečko.
V piatom ročníku sme sa s Leou išli poprechádzať a nejakou náhodou sme stretli Jožka. Tak sme sa chvíľu porozprávali. Potom on išiel za svojimi kamarátmi a ja som ostala s Leou. Tak sme sa ďalej prechádzali a tento raz sa k nám primotal jeden malý psík. Tak som si ho zobrala domov a volal sa Bambulík. Tak a keď sme sa niekedy išli s Leou prechádzať, tak s nami išiel aj Bambulík. Stala sa z nás nerozlučná trojica.