Hlavnou postavou daného príbehu je pes Buck. Buck žil vo veľkom dome v údolí Santa Clara. Bolo to sídlo sudca Millera. Toto sídlo stálo kúsok od cesty s veľkou záhradou. Buck na tomto panstve vládol. Tu prišiel na svet a tu prežil prvé štyri roky svojho života. Buck nebol žiadny izbový pes. Chodieval na poľovačky a dlhé ranné či večerné prechádzky. Jeho otec sa volal Elmo, obrovský bernardín a bol sudcovým spoločníkom. Buck bol na najlepšej ceste stať sa jeho nástupcom. Buck je kríženec bernardína a ovčiarskeho psa, pretože jeho matka bola škótska ovčiarka.
Na jeseň roku 1897, keď nález zlata na Klonoliku vábi chlapov z celého sveta na mrazivý Sever, prekvitá obchod so psami. Záhradníkov pomocník Manuel, zadlžený hráč vezme Bucka na železničnú zastávku. Tu predá Bucka cudziemu chlapovi. Bucka prevážali bez vody a jedla vďaka čomu bol na konci cesty veľmi besný. Bucka predali ľuďom, ktorý ho dopravili na pobrežie, kde po prvý raz uvidel sneh. Podmienky boli veľmi desivé a drsné. Buck si len veľmi ťažko zvyká na nový spôsob života v divočine. Tu sa v ňom začínajú prejavovať staré praveké inštinkty. Buck dáva veľké rekordy v psích záprahoch, denne prejde aj 65km, vďaka čomu sa stáva poštovým psom. Buck šiel na dlhú cestu. Stretáva sa s Thorntonom, chráni ho a poslúcha bol ochotný kvôli nemu aj skočiť do rieky. Raz v noci počuje Buck zavíjanie vlka a vydáva sa za ním. No jeho túžba po Thorntonovi je silnejšia a vráti sa naspäť. Pri návrate späť vidí, že celý tábor vyzabíjali indiáni, vrátane Thorntona. Buck zaútočil na indiánov a zabil človeka.
Tým sa pre neho pretrhlo posledné puto človeka a psa. Buck sa následne pridáva k vlčej svorke a stáva sa ich vodcom.
Toto dielo som si vybral, pretože mám veľmi rád zvieratá. Zaujalo ma hlavne to, že z domáceho psa sa môže stať vodca vlkov. To čo sa môže stať so zvieratami a myslím, že nielen so psami ak sa k ním správame zle. Je to ako odraz nášho správania.